Barokový slavizmus: Porovnávacia štúdia z dejín slovanskej slovesnosti

Barokový slavizmus: Porovnávacia štúdia z dejín slovanskej slovesnosti
https://www.databazeknih.cz/img/books/51_/511813/bmid_barokovy-slavizmus-porovnavacia-stu-V50-511813.jpg 5 1 1

Vážení čitatelia, do rúk sa nám dostáva obnovená tlačovina, ktorá je nosičom zhutnených štúdií z dejín slovanskej slovesnosti. Jedná sa o mimoriadne významnú publikáciu mapujúcu známe písomné pamiatky slovanskej spolupatričnosti a slovanskej slovesnosti. Obsah tejto knihy je určený pre širokú všeslovanskú verejnosť, najmä z pohľadu vývinu slovanských jazykov a nárečí. V knihe okrem iného nájdete odkazy na dobových bádateľov, ako napríklad Mauro Orbini, alebo poukazovanie na slávne vojny a víťazstvá slovanských junákov, počnúc Alexandrom Veľkým, odkazy na rozšírenosť slovanskej štátotvornej suverenity, rozšírenosť slovanského nárečia na tureckom dvore, ako tzv. Slovanský Orient, ba aj zásahu Egypťanov na manipuláciu so slovanskými jazykmi a mnoho iných dôležitých zabudnutých informácií z dejín Slovanov. Egregoriálnu silu tejto publikácie podčiarkuje grafika knihy, ktorej autorom námetu mystického obrazu slovanského junáka na obale knihy bol významný československý maliar pôsobiaci vo Važci Ján Hala. Z dôvodu zachovania autenticity informačného nosiča sme nijakým spôsobom nezasahovali do textu knihy, a preto sa tam nachádzajú aj pôvodné chyby s poznámkami a korektúrami. Prajeme Vám príjemné plynutie času pri štúdiu tejto knihy.... celý text

Přidat komentář

Slavomír53
24.02.2023 5 z 5

Barokový slavizmus alebo kapitoly z dejín slovanskej slovesnosti v 16. – 18. storočí.

Ide skutočne o veľdielo, ktoré zatiaľ nebolo prekonané. Na jeho prečítanie je dobré mať aspoň aké-také základy poľštiny, srbčiny, ruštiny či nemčiny, pretože kniha bola určená odborníkom, a nie širokej verejnosti (obsahuje obrovské množstvo citácií bez uvedenia prekladu, keďže sa počíta s tým, že čitateľ dané jazyky aspoň trpne ovláda). Brtáň zasadzuje barokový slavizmus do dobových súvislostí, a to tak literárnych, ako i politických (pálenie kníh písaných v slovanských jazykoch). Text je prehustený odkazmi na pramene a odbornú spisbu, z ktorých väčšina je pre bežného čitateľa nedostupná, čo činí túto knihu o to vzácnejšou. Napriek odbornosti knihy badať, že pôvodcom je umelecky založený človek, a text tak nie je zložitý ani unavujúci. Knihu určite vrelo odporúčam, a to i žiakom stredných škôl (hoci aj bez znalostí vyššie spomenutých jazykov). Ku knihe odporúčam tiež na internete dostupné:
- Славянское барокко. Историко-культурные проблемы эпохи. М.: Наука, 1979.
- Барокко в славянских культурах. М.: Издательство "Наука", 1982.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Dotlač knihy z roku 2017 je záslužným činom, no má, pravda, svoje „ale“. V texte nie je vyznačené pôvodné číslovanie strán (pre prípad citovania do odbornej práce), obsahuje množstvo preklepov (predovšetkým v neslovenskej časti textu), a predslov nakladateľstva podáva knihu tak, akoby bol Brtáň patril k ufoslovanom (žiaľ, nepreháňam). Ak však nezamýšľate z knihy citovať, a teda chcete ju mať „iba“ na čítanie a uchovanie pre ďalšie pokolenia, ani dotlač nie je zlá voľba.

Príklad nepresného prepisu hneď z prvej strany súvislého textu (druh úvodzoviek, písmeno ъ, y/i na konci):
1939: »Slavjane, ichъ vzaimnyja otnošenija i svjazy«
2017: „Slavjane, ich vzaimnyja otnošenija i svjazi“

V kratučkom predslove nakladateľa, okrem preklepov a pravopisných chýb, nachodíme tvrdenie, že v knihe jesto odkazy „na slávne vojny a víťazstvá slovanských junákov, počnúc Alexandrom Veľkým“: sám Brtáň zasvätil rozboru výsadnej listiny Alexandra Veľkého celú kapitolu, lebo ide o známy podvrh, ku ktorému sa v čase útlaku utiekali mnohí učenci (pred stáročiami, nie však Brtáň ako vedec Slovenského štátu). No podľa predslovu by čitateľ mohol nadobudnúť dojem, že Brtáň verí v pravosť listiny, a takým činom stavia tento predslov na jednu roveň odborníka Ruda Brtáňa a pôvodcu knižného radu Bystvor (https://www.databazeknih.cz/knihy/letopisne-dedicstvo-predkov-bystvor-bytie-a-tvorba-slavianov-a-arijcov-kniha-1-377764), v ktorom je takisto Alexander Veľký vykreslený ako „Slovan“. Ako potvrdenie zámyslu nakladateľstva slúži uvedený rok vydania dotlače: 7525. Ide o niečo podobné, ako keď Vladimír Laubert vydal preklad anglickej knihy, aby potvrdil svoje tvrdenia o slovienskom jazyku a slovanských Tatároch, no v konečnom dôsledku kniha jeho tvrdenia vyvracia (https://www.databazeknih.cz/knihy/pantografia-470282) – nakladateľ (JSP consult spätý s Laubertom) asi dúfal, že jeho stúpenci si prečítajú iba ideologický predslov, a zložitý text nechajú skvieť sa na polici. :)