Bídníci IV.

09.09.2023

Oplatilo sa vydržať až do chvíle blížiacej sa k prvému stretnutiu Maria a Cosette. Čítala som akurát vo vlaku hugovské najromantickejšie pasáže, ktoré som predýchavala po zvyšok cesty:D Kebyže si čítam tie state v mojom lesíku, asi by ma tam našli na druhý deň ráno zamdletú:D Matka moja!:D Neskutočný Victor Hugo skrýva v sebe najdôležitejšiu vlastnosť spisovateľa a to jest prežiť naplno každú situáciu. Ak píše o bitke pri Waterloo, so všetkou vážnosťou historika, ak popisuje parížske reálie skrze postavu Gavrochea, so všetkou sluchovou jasnozrivosťou (aj s vysvetlením, či až obhajovaním sa, prečo dáva do dialógov týchto bedárov žargón), ak píše za Maria ľúbostné riadky pre Cosette, so všetkou láskou, vášňou, súcitom, dobrom a priateľstvom v srdci. To je Victor. Victor Hugo. Kto je to? Mnohí ľudia v jednom poctivom človeku s kariérou spisovateľského velikána. Ako píše? Takto o sebe píše sám autor: "Čím menšie rozpätie vety, tým väčšia intenzita úderu... Čestnosť vznešeného srdca, zhustená v spravodlivosť a pravdu, bije ako hrom."

A tu sú niektoré riadky, z ktorých ma nikto ešte nevykriesil.

Zúženie vesmíru na jedinú bytosť, rozšírenie jedinej bytosti až k bohu, to je láska.

Čosi strašné je smrť z nedostatku lásky. Zadusenie duše.

V láske sú detinskosti, v iných vášňach bývajú malichernosti. Hanba vášňam, ktoré človeka zmenšujú! Česť tej vášni, ktorá ho robí dieťaťom!

Keby už na svete nikto neľúbil, slnko by zhaslo.

Na záver.... "Vo svetle sa trpí; priveľká žiara spaľuje. Plameň je nepriateľ krídel. Horieť, no pritom stále letieť, v tom je zázrak génia." Leťte, pán Hugo, stále leťte v tých výšinách ako orol a ďobte slovom čo najviac ľudí na svete, čo najviac tých otupných ľudí...