Bimaček
Jozef Marec
... lekár a teraz už aj spisovateľ sa rozhodol, že nebude liečiť iba naše schátralé telá, ale že sa pokúsi oblažiť aj našu dušu - a to spôsobom naozaj originálnym. Do knihy poviedok pretavil dôverné poznania z prostredia, z ktorého vyšiel. Zozbieral čriepky spomienok, zážitkov a príbehov ľudí - Kysučanov a Turzovčanov, aby pre nás a pre tých, čo prídu po nás, zachytil ten čarovný, žiaľ dnes už odchádzajúci svet. A priblížil tak - ako on hovorí - aspoň bimaček z tých úžasných duchovných pokladov, ktoré po stáročia zhromažďovali pre nás naši predkovia.... celý text
Přidat komentář
Štítky knihy
Část díla
Autorovy další knížky
2011 | Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach |
2012 | Vrchárske povesti a balady |
2015 | Drevený život, kamenný chlieb |
2016 | Bimaček |
2017 | Človečina nesmrdí |
Narodila som sa na Kysuciach a na Kysuciach stále bývam. Niektoré zážitky spoznávam :)
Na lazoch a kopaniciach bol ťažký život, to je jasné. Ale to všade na samote, nielen na severe Slovenska.
Pri čítaní mi bolo občas smutno.
…neubránil sa jeden z lekárov z Frýdku poznámke: "První selka ze Slovenska, tak čistě umyta a opatřena"
…obrovský kus podmáčanej lúky a na nej nekvalitná, podlejšia tráva, šachorina, ostrica a puškvorec, kde sa aj v najsuchšom lete muselo v gumákoch. …Seno odtiaľ bolo nehodné, akurát podstieľať ho pod kravy. Ani ho nedávali do stodoly k ostatnému a múdre kravy ho nechceli žrať….Tomuto nerozumel - prečo museli drieť na to hlúpe seno, keď ho potom podstieľali pod statok. Nechápal, nevedel, že by to pre gazdovku bola potupa, nechať nepokosenú lúku, aj keby na nej priam tŕnie rástlo…
Bolo mi smutno z toho, že dnes to neplatí. Žiadna úcta k prírode, k zvieratám. Záhradka trikrát tri metre vykosená a za plotom ….