Bojový systém Slovienov
Vladimír Laubert
Kniha sa zameriava na to, čo dnes populárne nazývame bojového umenia. Jej obsah je však určený skôr tým, ktorí už majú skúsenosti v tejto oblasti – teda nejde o návod pre začiatočníkov. Dôležité je to, že podáva aspekty umenia boja – nie športového zápasu – z pohľadu našej prastarej Kultúry, národa Slovienov. Čo do obsahu prístupu k vedeniu boja ju možno považovať skôr za príručku pre špeciálne jednotky, kde je dôležitý rýchly a efektívny výsledok s čo najmenšou stratou energie, nie divácky populárne zápasenie hoci aj v ringu či klietke.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
2017 | Staroslovienska bukvica: Obrazové písmo Slovienov |
2020 | Slovieni a Jozef II. |
2022 | Staroslovienska bukvica: Číslovo |
2018 | Bojový systém Slovienov |
2024 | Slovienske rozprávky a povesti: Dejinný obzor Slovienov |
Opis knihy hovorí, že nie je pre začiatočníkov, ale pre už skúsených, ba pre zvláštne jednotky. Kniha je však plná prázdnych hlúpostí a základných rád, ktoré povie na prvej hodine každý učiteľ bojového umenia. A tie kopy a údery na fotkách sú úplný základ, čo pozná každý chlapec zo sídliska či dediny, čo sa niekedy bijával.
Keďže v knihe nie sú značené strany, viď kapitolu „8.1.2 Penové bloky“, a tam prvú fotku, na ktorej Laubert kope do váľandy. Ako to drží ruky?! To ako keď malé dieťa kope do steny. Každý vojak a bojovník vie, že ruky vždy držať treba tak, aby si sa mohol brániť a aby si mohol udrieť. A nie ako malý rúčky rozhodené a kopkám si :D
A ten postoj „biely medveď“ (kapitola „4 Postoj a dýchanie“), to je smiešne. Skúste v tom postoji vykryť priamy kop na hruď, alebo sa cúvnutím hlavy vyhnúť úderu. Alebo sa v tom jeho postoji postavte do silného vetra, ktorý bude duť spredu alebo zozadu: rozhojdá vás, a budete sa musieť postaviť poriadne. Naozajstný bojový postoj (čo sa rozloženia nôh týka) je takmer rovnaký v boxe, karate, krav mage či hopaku (ukrajinské bojové umenie), a umožňuje ti vykryť kopy, uhnúť sa, silno udrieť u kopnúť. A nie stáť ako púčik.
A to už nehovorím o tom, že v knihe je plno odkazov na Slovansko-Árijské Védy, ktoré tento Laubert preložil z ruštiny a predáva ich ako duchovné dedičstvo Slovanov (takže sa v knihe stretnete s tzv. Odinovými či Perúnovými zápoveďami a pod.).
Inak, Laubertov „biely medveď“ a „psychoenergolitika“ pochádzajú od ruského spisovateľa Vladislava Mešalkina = práve vďaka nemu sa v roku 2010 dostalo na svetlo sveta „učenie“ biely medveď.