Bratislavské krutosti

21.03.2024

Tak kto má rád malostranské povídky, ale okorenené slovenskými spevákmi ,s ktorými FIlan v detstve zdieľal ulicu, môže sa pobaviť. Z jeho uhla pohľadu dobre vykreslené temné ulice centra Bratislavy 50. , 60. a 70. rokov. Nie je potrebné rozpitvávať akademickú presnosť jeho popisov, ale gro trafil dobre. V neďalekej Karlovej vsi sa žilo inak, v centre inak. Svoju rodinu vykreslil parádne a chytil aj mnohé nuansy toho, ako sa bartrovalo , zháňalo u mesiara a undergrundovo sa v bytovkách robili zabíjačky po známosti. :-) sama som mala prababičku -profesorku bratislavskej smotánky, ktorá úplne presne žila týmto štýlom, úplatkov, drobných láskavostí , zaručených "známych",ktorí vybavili zuby, mäso,autoservis a na oplátku potom zavadzali na návštevách ,vyhodiť ich nemohla :-). Skrátka žiadna história, ale emotívne spomienky s fantáziou hodnou Filana.

14.09.2022

Filan je dobrý textár a obstojný kecálek, ale nie až taký dobrý pisálek.
Toto je moja prvá kniha od BF (rád by som zohnal jeho zbierky textov, ale tá loď dávno odplávala) a samozrejme, počul som, že často prepoužíva storky z predchádzajúcich svojich opusov. Vyberal som teda niečo, čo sa tematicky jednak vymyká a dvak stojí na začiatku série. Borišťok však dokázal nemožné: v jednej a tej istej knihe vykradnúť sám seba, popisujúc to isté o kus rozdielne (čím padá aj hodnovernosť tak trochu vykonštruovaných príbehov). Opakovane.
Druhý problém je, že fabuluje. Často divoko (poschovávané korpsy na Ondrejskom a pod.) a niektorým nemusí byť zjavná hranica medzi fabuláciou a realitou (jedným zo zdrojov zábavnosti je fakt, keď "všetci vieme, ako to bolo, ale bavíme sa na tom, ako sa to dá prekrútiť a poobkecávať" - problém je, ak absentuje zdieľaná znalosť toho "ako to bolo"). Prenáša predvojnové a vojnové reálie do 50tych rokov, ak nie aj ďalej. Veľmi by som ocenil, keby v opise Mlynskej doliny neboli zjavné nepresnosti (Jozefov mlyn nestál na mieste vchodu do televízie - súc viazaný na Vydricu - ale tam, kde autá z mosta odbočujú ponad diaľnicu doľava do Karlovky prekopaným "kanálom" - mám to miesto pod oknami roboty), aby sme sa aj niečo dozvedeli (veľmi ľutujem, že som nepobehal MD s foťákom, kým ňou ešte neviedla diaľnica, a už aj mne začína spomienky prekrývať hmla neurčitosti - OK, ale ja som tam nebol pečený-varený). Často prehadzuje časovú následnosť udalostí. Keďže sa nevie rozhodnúť, či je potomkom ľavičiarskych selfmademanov od Piešťan alebo konzervatívnej meštiackej blavjandy (prípadne by mohol byť, nedaj Alláh, sám sebou, teda sadnúť si buď na stoličku č. 3, alebo jevtušenkovsky medzi stoličky) - obe prostredia sú mi dôverne známe, keďže som na tom pomerne podobne - ustavične si kadí nielen na hlavu (napokon sa nezbavíte dojmu, že blavácke rockové ikony boli mentálne zakotvené ešte v mocnáržství). Na jednej strane máte toho nekonfliktného Boriska a na druhej chlapa, ktorý chce, aby ho vydávali v režime neoliberalizmu karpatského typu, ktorý, ako miestami prizná, bol aj preňho šokom. Vo výsledku, na pár vecí by som sa rád opýtal off-record.
Ale inak pobaviť sa na tom miestami dá, má to ten typický Borisov slovník, takže 4/10. Keď sa nejakým ržízením osudu stane, že ho budem mať načítaného natoľko, aby som lapol kontexty, možno sa aj na recenziu zmôžem.