Bratranec Bazilio

03.08.2017

Líbilo. Za nejsilnější pasáže pokládám ty, kde služka trýzní svou paní, překvapivé a svěží jsou také zvraty nálad ve vyprávění. Srovnání s Flaubertem (a zvláště Paní Bovaryovou) myslím až tak moc nekulhá, Flaubert byl snad více nemilosrdnější a úsečnější, Eca naopak pro mě sympaticky nezakrývá humorný odstup i od těžkých životních trablí a s potěšením vykresluje všechny tragikomické figurky románu, byť v nich nenabízí snad žádný opravdu pozitivní rys.

11.11.2016

Pekne vykreslený príbeh Luizy, ktorá podľahne svojmu bratrancovi Bazileovi a čo všetko musí pretrpieť, aby sa to jej manžel Sebastiano nedozvedel. Páčilo sa mi vykreslenie postáv a aj ich príbehy.
Autor má podobný štýl ako H. d. Balzac, ktorého knihy sú skvelé.

05.07.2013

Na konci románu nájdete list autora adresovaný T. Bragovi, v ktorom opisuje svoje dielo. Ako sám E. de Queiroz píše- Ja, úbohý, nikdy nebudem ako božský Balzac alebo veľký Flaubert ... Nebojte sa, vážený pán E. de Queiroz , ja Vás s nimi porovnávať nebudem....
Bratanec Bazilio je román o buržoáznej spoločnosti v Portugalsku, v čase, keď som ešte nežila , preto neoplývam znalosťou, ako sa v tej dobe žilo. O to s väčšou zvedavosťou som sa doňho začítala. Každý román má svoju hlavnú postavu, v tomto prípade sú však dve. Ako názov sám napovedá, ide o ľahtikárskeho Bazilia a jeho sesternicu Luizu. Luiza je stelesnením dokonalej manželky banského inžiniera, dobre vyzerajúca, jemná, so záľubou v hudbe a literatúre, keby...
Kedže sa nejedná o rozprávku o Popoluške, autor Luize pridal trochu rebélie/ nie je veriaca/ a ľahkomyseľnosti / rada sa oddáva snívaniu o lepšom živote a veľkej láske/.
A tak sa stane to, čo sa stať nemá, Luiza podľahne zvádzaniu bratranca Bazilia
a stáva sa terčom ohovárania susedov a rukojemníčkou slúžky Juliany, starej mrzutej dievky. Najlepšia priateľka Luizy je vydatá, výstredná Leopoldína, ktorá sa netají svojimi milencami, úplny opak Luizy. Autor rád vykresľuje kontrast, medzi jednotlivými postavami, je tu úspešný banský inžinier, manžel Luizy, aj neúspešný talentovaný lekár Juliao, svätuškárka dona Felicidade, o náboženstvo sa nezaujímajúca Luiza, panovačná slúžka Juliana a milá, úslužná slúžka Joanna,
ľahtikár Bazilio a seriózny rodinný priateľ Sebastiao.
Kontrastom je aj fakt, že páni sa radi stretávajú na spoločných večeriach a snívajú o zmene v krajine, ale pripíjajú si slovami- nech žije kráľovská rodina.
Celý roman na mňa pôsobil predsa len ako rozprávka, krehko. Na konci Luiza umiera na neznámu horúčku, podľa lekára, horúčku z dôvodu zatajovania tajomstva. Zrejme preto, aby taká nehoráznosť ako je cudzoložstvo, bolo potrestané.