Bude to pekný pohreb

31.08.2016

Pustiť sa do čítania tohto Pankovčínovho diela je ako otvoriť fľašu dobre odpočinutej dvadsaťročnej domácej slivovice a privoňať. Kto má rád tú vôňu, začne ihneď od šťastia a spokojnosti levitovať pol metra nad zemou. Presne tak isto dopadne čitateľ zaťažený na magický realizmus, keď sa pustí do Bude to pekný pohreb. Pankovčín vo fantázií pre mňa v ničom nezaostáva za slávnymi menami z tejto literárnej škatuľky. Navyše prostredie, do ktorého zasadzuje svoje poviedky sa k tomuto žánru fantasticky hodí (rusínsky severovýchod) a je mi dobre známe (Račianska ulica). A čas. Ak sú jeho poviedky situované do nejakého konkrétneho obdobia, sú to jednoznačne 90.te roky, teda doba, kedy bolo na Slovensku možné všetko. Preto aj to magické znie tak realisticky...

22.04.2015

Na slovenských autorov (hlavne tých súčasných) mám zlozvyk dívať sa cez prsty. Bohužiaľ len málokedy niečo stojí za prečítanie a už vôbec nie za zmienku (som zlá, ja viem :-). K Pankovčínovi som sa dostala vďaka tomu, že mám rada magický realizmus a rada ho objavujem u nových autorov, pretože každý z nich ho uchopí po svojom a to ma na tom nesmierne baví.
O Pankovčínovi som veľa počula, čítala, no keď som mala chuť niečo si prečítať, narazila som na ďalší problém - jeho knihy sa prakticky nedajú zohnať. No už som sa viac ráz presvedčila o tom, že ak som veľmi túžila čítať nejakú knihu, tak sa ku mne dostala :-) A musím povedať, že som bola viac než milo prekvapená, nielen tým ako autor uchopil tému magického realizmu, resp. jeho prvky, ale i jeho spôsob zaujať a na malej ploche vytvoriť príbeh, ktorý vás napriek svojej jednoduchosti nepustí.
Niektoré poviedky považujem za nesmierne vydarené, napr. Choď, brat ťa volá, Bude to pekný pohreb, garantujem vám, že zimomriavky sa dostavia :-)
Veľká škoda tohto talentu, prečítala by som si od neho všetko...