Byzantská filozofia
Ján Zozuľak
https://www.databazeknih.cz/img/books/33_/330684/bmid_byzantska-filozofia-FiY-330684.jpg
4
1
1
Monografia Byzantská filozofia je na Slovensku prvou systematickou publikáciou, ktorá sa zaoberá filozofickým myslením vo východnej časti Rímskej (Byzantskej) ríše, kde dominoval grécky jazyk a grécka kultúra. Autor analyzuje byzantské filozofické myslenie a pokúša sa odpovedať na otázku, aký pokrok urobili byzantskí filozofi vo svojej dobe, čím obohatili myslenie svojich predchodcov a do akej miery ovplyvnili neskorších filozofov. Vysvetľuje prechod z antického do byzantského filozofického myslenia a jeho kontinuálne rozvíjanie v neskoršom byzantskom období až do pádu Konštantínopola v roku 1453. Zároveň skúma, do akej miery byzantskí filozofi čerpali z antických prameňov a akú úlohu pri formovaní byzantskej filozofie zohral grécko-rímsky svet. Sústreďuje pozornosť na grécku patristiku, ktorá dopĺňa periodizáciu byzantskej filozofie o dôležité historické medzníky a z metodologického hľadiska umožňuje analyzovať mnohé otázky, ktoré sa formovali v kontexte kresťanskej tradície.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
| 2016 |  Byzantská filozofia |
| 2021 | Dotyk neba – potulky po Atose |
| 2011 |  Grécko-slovenský slovensko-grécky slovník |
| 2005 | Filozofia, teológia, jazyk |
| 2007 | Učíme sa novogrécky jazyk |
V slovenčine (pokiaľ viem) prvý monografický príspevok na tému byzantská filozofia. Kniha nie je dlhá, samotný text tvorí 170 strán. Za veľkú výhodu považujem to, že profesor Zozuľak je často čerpá priamo z originálnych textov + zo sekundárnej literatúry v novogréčtine (čo nie je také bežné).
Členenie: úvod, 5 kapitol (Vedecký výskum byzantskej filozofie, Historické pozadie vzniku byzantskej filozofie, Stret antickej filozofie a kresťanského myslenia, Byzantská filozofia a grécke patristika), záver a použitá literatúra + registre.
V porovnaní (s azda najviac podobnou publikáciou) MILKO, Pavel. Úvod do byzantské filosofie obsahuje na pomer k celkovej dĺžke textu väčší podiel informácii o stave skúmania a historickom pozadí. Čo nie je na škodu, ale pri celkovej krátkosti tak ostáva menej priestoru na filozofiu samotnú. V podstate to samotné, čo by človek z názvu očakával, tvorí piata kapitola Byzantská filozofia a grécke patristika. Trochu prekvapujúco tu autor používa inú periodizáciu než navrhol predtým.
Autor používa novogrécku výslovnosť byzantských mien, teda napr. tam kde je grécke η, píše i.
Dúfam, že nasledovať budú ďalšie knihy k téme byzantskej filozofie.