Černozem
Mária Ferenčuhová
Piata kniha básní Márie Ferenčuhovej je hypnotickou meditáciou o konci a prerode. Individuálny osud človeka sa v nej prepája s osudom vesmíru, mrazivo osobné a zároveň všobjímajúce obrazy intimity akoby presahovali samy seba a rozpínali sa do nekonečna. Černozem predstavuje znepokojivé básnické univerzum na pokraji kolapsu: je to fantastický svet, a možno realita. Černozem je substrát poslednej záchrany.... celý text
Přidat komentář
Zbierka aktuálne žijúcej a tvoriacej autorky, filmovej scenáristky a pedagogičky, sa ku mne dostala skrz podcast Artfora, kde ma zaujala najmä autorka ako osobnosť. Následne som sa rozhodol si Černozem kúpiť a príjemne ma prekvapila: básne tejto zbierky sa pohybujú vo zvláštnom spektre intímnej až enviromentálne orientovanej poézie a obsahujú viacero zaujímavých básní, či už zážitkovo alebo ako istá výzva na odhalenie významu. Celkovo má zbierka 77 strán a je rozdelená do piatich častí: Astroláb, Earthly Paradise, Podzol, Radostná zvesť a Černozem, pri čom posledná zmienená je tvorená len jedno básňou. Každá z častí začína citáciou nejakej významenj osobnosti – a tu práve prichádza veľmi výrazný prvok Černozeme: prvý citát patrí Stephenovi Hawkingovi. Autorka sa sama vyjadrila, že ju vesmír a populárno-vedné knihy a články fascinujú, čo sa pravdepodobne premieta aj do jej poézie, kedy sa z času na čas objavia pasáže ako vystrihnuté z podobných článkov, odborné pojmy a samotná prvá časť prvej básne opisuje vesmír a jeho stvorenie:
„svet stvoril výbuch svetla
keď sa potom vesmír
rozpínal a ochladzoval
svetlo zoslablo
na neviditeľné rádiové vlny“.
Autorka postupne zošíva dianie vo vesmíre, chemické procesy v pôde, zmeny klimatických podmienok s vnútorným svetom, emocionálnym životom a s medziľudskými vzťahmi, akoby sa navzájom zrkadlili a ovplyvňovali (minimálne jednosmerne). Často si na seba „oblieka“ celú planétu alebo oceán, stáva sa jeho personifikáciou – ako v recenzii píše Boris Mihalkovič "Černozem je zbierkou o ekológii planéty i ľudskej duše.". Objavujú sa tu motívy smrti blízkych, vzťahové krízy, motívy obnovy, regenerácie a podobne. V istých pasážach akoby čistota detstva bola podobná čistote Rajskej Záhrady, inde zas dojímavo píše o svojej matke: zbierka je teda tematicky rozvetvená a pokope ju drží najmä spoločný metaforický motív.
Čo sa týka výhrad, nie vždy som si bol istý, ako chápať básni, ako chápať obrazu či o koho sa v danej básni jedná a podobne, čo ma pri danej, trochu sterilnej poetike z času na čas sklamalo. Pretože aj to poézia, aj to sa pri jej čítaní stáva, možno som som iba ja nechápavý, no pri mojom prvom čítaní tejto zbierky ma časť básní skôr obišla, než donútila ju dekódovať alebo si ju len tak vychutnať. Celkovo ma však zaujal koncept a oslovilo viacero obrazov.
Autorovy další knížky
2003 | Skryté titulky |
2009 | Odložený čas |
2016 | Imunita |
2008 | Princíp neistoty |
2012 | Ohrozený druh |
Výborný kúsok poézie. Škoda, že zrejme posledný, ktorý autorka vydala.
Z knihy ma oslovilo niekoľko poém, či už to boli témy makrokozmu, tak i mikrokozmu. Citlivé, stíšené ale i hlučné závoreň.
Si
rozhranie
otvorená brána
prijímaš vlny
lámu sa
citlivé
na dotyk
keď skončíš
odtiahneš sa
lúče sa skrátia
a zrednú
za horizontom sa
naťahuje
tma