Cesta domů

01.01.2021

Velmi promyšlená linie příběhu, kterou když jsem ke konci pochopila měla jsem potřebu si to přečíst celé znovu, abych si to ujasnila, když už vím o co jde. Bohužel stále hůře snáším popisy násilností v knihách a tak ubírám jednu hvězdu...

25.12.2020

Totální smršť, jízda, strhující, napínavá, drsná, syrová, nepředvídatelná, autentická, mrazivá a prostě brutálně peckovní! :))

09.12.2020

Fitzekovo najbrutálnejšie dielo môže reálne pomôcť v predchádzaní násiliu

Fitzekove romány vychádzajú viac menej v ročných intervaloch a väčšinou v októbri nielen preto, že sa vtedy koná frankfurtská Buchmesse, ale obdobie prechodu jesene do zimy považuje za ideálny čas na čítanie. Aj keď nepracuje na viacerých knihách naraz, prvotné impulzy bývajú neraz staršie. Cesta domov vďačí za svoj vznik e-mailu, ktorý dostal pred desiatimi rokmi na adresu uvádzanú na konci svojich kníh od dobrovoľníčky na rovnomennej telefónnej službe, s tým či by to prípadne nebol zaujímavý námet pre nejaký jeho psychotriler. Tiesňovú linku tohto typu iniciovala pôvodne priamo polícia v Štokholme. V Nemecku tento typ aktivít štát nepodporuje. Existuje ale dobrovoľnícka služba Heimweg Telefon (www.heimwegtelefon.net), v rámci ktorej môže na číslo 030/120 74 182 zavolať ktokoľvek v piatok a sobotu od 20:00 do 3:00 a v nedeľu až štvrtok medzi 20:00 až 12:00 nasledujúceho dňa a trénovaní pracovníci mu urobia sprievodcu domov. Na rozdiel od knihy nie je obmedzená na ženy.
Nikdy nemeň víťaznú schému. Aj tak by sa dalo parafrázovať dávne pravidlo futbalového trénera Anglicka, ktoré zodpovedá spôsobu, akým Sebastian Fitzek úspešne dobýva nemecký knižný trh. Na čitateľa čaká divoká jazda rozprávaná z pozície dvoch hlavných hrdinov s nečakanými zvratmi v závere takmer každej kapitoly. Čím boli za čias Pavla Dobšinského Prostonárodné rozprávky, sú dnes psychotrilery, ktoré mávajú väčšinou dobrý koniec. Rovnako ako ich o vyše sto rokov starší predchodcovia, sú ale plné násilia. V rozprávke o vlkovi a Červenej čiapočke je každému jasné, že títo dvaja nepôjdu na romantické rande. Zožratie na konci vnímame tým pádom skôr metaforicky. Lenže spôsob, akým uvažujú niektoré z postáv Cesty domov o ženách, má ďaleko od rozprávky.

Cesta domov je najmä nemeckou kritikou označovaná za Fitzekovo najbrutálnejšie dielo. On sám sa ohrádza, že v minulosti prišiel už aj s drsnejšími scénami. Na začiatku románu cituje správy, podľa ktorých každá štvrtá žena v Nemecku zažila najmenej raz v živote fyzické alebo sexuálne násilie zo strany svojho partnera. Ženy, ktoré mu boli v detstve vystavené zo strany rodičov, zažili v dospelosti týranie zo strany partnera trikrát častejšie. Citlivejšie vnímanie násilnosti vo Fitzekovej novinke spočíva najskôr v tom, že hoci autor neopisuje skutočné príbehy, je to pre niektorých čitateľov až príliš známa téma, než aby považovali scény ponižovania manželiek a matiek za čosi abstraktné.

Rebríček predajnosti ako aj recenzie nielen skalných fanúšikov ukazujú, že jeho publikum je s novým románom nadmieru spokojné. Možno sa Fitzek venuje vážnej téme literárne fastfoodovo, ale je to trojhviezdičkový kuchár, ktorý vie pokrm primerane žánrovo ochutiť a a podať ho priam na striebornom podnose. A vďaka svojej popularite určite dostane informáciu o možnej pomoci k ľuďom, ktorí ani netušili, že čosi podobné existuje. Z toho hľadiska možno len súhlasiť s tými, ktorí považujú Cestu domov za autorovo najlepšie dielo.