Cesta domů

24.01.2021

Bylo to napínavé, až do konce jsem netušila, kde je pravda.
Akorát mi moc nevyhovoval styl psaní autora. Některé části mi přišly tak zmatené, že jsem je musela číst 2x.

23.01.2021

Skvele, skvele, skvele! Nemohla jsem prestat cist, kazda kapitola koncila tak, ze proste clovek musel zacit hned dalsi. Proboha, byla to jizda a to rozuzleni? Necekane. Diky za skvelou knihu, fikci, ktera si myslim, ze i tak muze byt realna a za prvni ctenarsky zazitek v oblasti psychothrilleru. :)

15.01.2021

Snad ještě zvrácenější než knihy předešlé.
Perfektně propracované dílo bez nelogických trhlin.

05.01.2021

Pro tuhle knihu budu ještě dlouho hledat ta správná slova. Ještě teď musím přemýšlet nad tím, jak jsou Fitzkova díla tak neuvěřitelně propracovaná, s vždy originálním dějem. Kniha je velmi brutální a násilná... jde zde především o násilí na ženách a i když jsem zvyklá na ledacos i tady to na mě bylo trochu moc a některé scény jsem musela hodně rozdýchávat. Přijde mi, že na každou knihu od autora se člověk musí soustředit aby pochopil určité spojitosti, které jsou vysvětleny na konci, avšak i u této knihy jsem měla potřebu si děj přečíst ještě jednou abych se ujistila, že jsem to vše správně pochopila. Každopádně stojí za přečtení!!!! Jedna z nejlepších za rok 2020♥

04.01.2021

Myslím, že som pri hodnotení Fitzekovych thrillerov už spomenula mienku, že asi bude mať nejaké psychopaticke zmýšľanie . Až teraz, na konci tejto knihy som pochopila, že autor nám neukazuje to najhoršie , pretože budem citovať:" Realita je bizarnejšia, krutejšia a neuveriteľnejšia ako fikcia. My autori často musíme skutočnú pravdu pozmeniť, aby nám čitatelia uverili fiktívnu lož.".
Mne zostáva len uveriť, že dej tejto knihy je sčasti fikcia, lebo niekedy mám dojem, že to môže byť všetko skutočné.Pre mňa je omnoho ľahšie sa nebáť pri čítaní"duchárskych" príbehov, lebo niekde vzadu ,v mojej šedej kôre mozgovej mi rezonuje, že je to len výmysel.Ovela viac sa mi dostane pod kožu dej, ktorý, keď si pri čítaní predstavím, že aj keď je to desivé a strašne,ale to môže byť celkom skutočne reálne.No čo viac povedať, podľa mňa najlepšie Fitzekovo dielo, zatiaľ, lebo určite má v talóne viac a viac desivých scenárov.Budem netrpezlivo čakať na ďalší autorov počin.
Takže dnes je to u mňa ako vždy obligátne: 100 bodov a tuš!!!

01.01.2021

Velmi promyšlená linie příběhu, kterou když jsem ke konci pochopila měla jsem potřebu si to přečíst celé znovu, abych si to ujasnila, když už vím o co jde. Bohužel stále hůře snáším popisy násilností v knihách a tak ubírám jednu hvězdu...

25.12.2020

Totální smršť, jízda, strhující, napínavá, drsná, syrová, nepředvídatelná, autentická, mrazivá a prostě brutálně peckovní! :))

09.12.2020

Fitzekovo najbrutálnejšie dielo môže reálne pomôcť v predchádzaní násiliu

Fitzekove romány vychádzajú viac menej v ročných intervaloch a väčšinou v októbri nielen preto, že sa vtedy koná frankfurtská Buchmesse, ale obdobie prechodu jesene do zimy považuje za ideálny čas na čítanie. Aj keď nepracuje na viacerých knihách naraz, prvotné impulzy bývajú neraz staršie. Cesta domov vďačí za svoj vznik e-mailu, ktorý dostal pred desiatimi rokmi na adresu uvádzanú na konci svojich kníh od dobrovoľníčky na rovnomennej telefónnej službe, s tým či by to prípadne nebol zaujímavý námet pre nejaký jeho psychotriler. Tiesňovú linku tohto typu iniciovala pôvodne priamo polícia v Štokholme. V Nemecku tento typ aktivít štát nepodporuje. Existuje ale dobrovoľnícka služba Heimweg Telefon (www.heimwegtelefon.net), v rámci ktorej môže na číslo 030/120 74 182 zavolať ktokoľvek v piatok a sobotu od 20:00 do 3:00 a v nedeľu až štvrtok medzi 20:00 až 12:00 nasledujúceho dňa a trénovaní pracovníci mu urobia sprievodcu domov. Na rozdiel od knihy nie je obmedzená na ženy.
Nikdy nemeň víťaznú schému. Aj tak by sa dalo parafrázovať dávne pravidlo futbalového trénera Anglicka, ktoré zodpovedá spôsobu, akým Sebastian Fitzek úspešne dobýva nemecký knižný trh. Na čitateľa čaká divoká jazda rozprávaná z pozície dvoch hlavných hrdinov s nečakanými zvratmi v závere takmer každej kapitoly. Čím boli za čias Pavla Dobšinského Prostonárodné rozprávky, sú dnes psychotrilery, ktoré mávajú väčšinou dobrý koniec. Rovnako ako ich o vyše sto rokov starší predchodcovia, sú ale plné násilia. V rozprávke o vlkovi a Červenej čiapočke je každému jasné, že títo dvaja nepôjdu na romantické rande. Zožratie na konci vnímame tým pádom skôr metaforicky. Lenže spôsob, akým uvažujú niektoré z postáv Cesty domov o ženách, má ďaleko od rozprávky.

Cesta domov je najmä nemeckou kritikou označovaná za Fitzekovo najbrutálnejšie dielo. On sám sa ohrádza, že v minulosti prišiel už aj s drsnejšími scénami. Na začiatku románu cituje správy, podľa ktorých každá štvrtá žena v Nemecku zažila najmenej raz v živote fyzické alebo sexuálne násilie zo strany svojho partnera. Ženy, ktoré mu boli v detstve vystavené zo strany rodičov, zažili v dospelosti týranie zo strany partnera trikrát častejšie. Citlivejšie vnímanie násilnosti vo Fitzekovej novinke spočíva najskôr v tom, že hoci autor neopisuje skutočné príbehy, je to pre niektorých čitateľov až príliš známa téma, než aby považovali scény ponižovania manželiek a matiek za čosi abstraktné.

Rebríček predajnosti ako aj recenzie nielen skalných fanúšikov ukazujú, že jeho publikum je s novým románom nadmieru spokojné. Možno sa Fitzek venuje vážnej téme literárne fastfoodovo, ale je to trojhviezdičkový kuchár, ktorý vie pokrm primerane žánrovo ochutiť a a podať ho priam na striebornom podnose. A vďaka svojej popularite určite dostane informáciu o možnej pomoci k ľuďom, ktorí ani netušili, že čosi podobné existuje. Z toho hľadiska možno len súhlasiť s tými, ktorí považujú Cestu domov za autorovo najlepšie dielo.