Cestopis
Peter Moskaľ
Debut Petra Moskaľa je imaginárnym cestovaním v čase a priestore, vnútornou autobiografiou, zachytávajúcou vlastnú existenciu od narodenia. V prvej časti prózy, akomsi „snívaní s otvorenými očami“, Moskaľ evokuje dávnominulé príbehy, epizódy, atmosféry. Do týchto výletov sa zapájajú všetky jeho zmysly; vďaka bohatej obraznosti vnímame text až ako poetické pásma či básnické meditácie, ktoré sú však naplnené konkrétnou životnou skúsenosťou, „duchovným“ zážitkom krajiny, prírody a podobne. V druhej časti prózy sa vynárajú spomienky na študentské roky a presun autorovej pozornosti na realitu je spojený aj so spoločenskou kritikou pretavenou do originálnej optiky. Kniha obsahuje 29 poviedok z toho Najväčšie mesto a Na konci sveta boli publikované na autorovom blogu - moskal.blog.sme.sk "Moskaľova próza prináša do slovenskej literatúry osobitý hlas. Je pozoruhodná žánrovo, vyzretosťou a sviežosťou, neošúchanosťou jazyka a videnia. Vie aj banálne veci podať tak, že v nich objavujeme nové odtiene." Pavel Vilikovský... celý text
Přidat komentář
"Do mesta som docestoval na pupočnej šnúre. Fialový, zošúverený, tvrdohlavý baranček vrieskajúci do noci na plné pľúca. Život ma plesol po zadku v starej ošumelej pôrodnici a ja som sa z toho života začal posierať do plienok mliečnymi hovienkami. Mestu ten nevinný smrad nevadil a rástlo mi rovno pred mojími zvedavými, hnedými očami." (Najväčšie mesto)
MOSKI-ho výber 29.poviedok, ktoré publikoval na blogerských weboch, je príkladom skvelo použitého jazyka v netradičných spojeniach, fantastických metaforách, neotrepanej štylizácie a hlavne - neokukaného pohľadu na svet okolo seba. Na svet, na nás, na seba. Jeho výrazové prostriedky sú kvetnaté a MOSKI sa ich nebojí spájať do "chlpatých uzlíkov písmenkových retiazok" (dovolil som si napodobniť jeho metafory) Ale pre mňa je asi najdôležitejšie, že sa obíde bez sarkazmov a lacných kritických súdov súčasnosti a jeho krátke eseje vás skôr naladia na mladícku nôtu večného tuláka so srdcom básnika ;)
"Polia sú ostrihané na žltého ježka, slamené balíky čakajú na poštárov a leto k nám každý deň otáča vačšiu časť svojho vysušeného zadku. Plieskame po ňom na dovolenkách polepení pivom v umelohmotných pohároch a broskyňami. Opití lenivým poobedným spánkom a horúcim vzduchom, čo sa definitívne prestal hýbať, sme majtri sveta v ničnerobení. Len plieskajme. Kým je tu. Ani sa nenazdáš a odíde po udupanej tráve kúpalísk spolu s poslednou bosou nohou. Zamkne za sebou zmrzlinový stánok. Už čoskoro." (August)
ODPORÚČAM: na každé ráno k voňavej vianočke s džemom jednu poviedku, aby ste mali lepšie vyladený deň, alebo len tak počas dňa na chvíľu si odskočiť a zacestovať do "hlubin študákovy duše"
89%
Cestopis
Krátke úvahy, pôvodne písané ako blog, svieži štýl písania a neotrepane myšlienky. Dá sa kedykoľvek otvoriť a jedna-dve úvahy prečítať len tak na zlepšenie nálady.