Cirkevné právo

04.10.2022

Po knihe Kanonické právo pravoslávnej cirkvi od Panagiotisa I. Boumisa (https://www.databazeknih.cz/knihy/kanonicke-pravo-pravoslavnej-cirkvi-498400) druhá kniha pravoslávneho „cirkevného práva“ v slovenskom jazyku, ktorá sa mi dostala do rúk; prvá, ktorá je výtvorom priamo slovenského autora.

Veda pravoslávneho práva je odlišná od prepracovanej metodiky, systematiky a terminológie katolíckeho kánonického práva. Kladie dôraz na hlbšiu teológiu, no zároveň je primitívnejšia, čo sa legálnej stránky týka. Pravoslávni teológovia nereflektujú niektoré základné črty práva, ktoré sú sekulárnym či katolíckym právnikom zrejmé, v dôsledku čoho je ich vyjadrovanie niekedy právne „neostré“. Kniha preto z veľkej časti opomína základnú právnu teóriu, ktorú napríklad Boumisova kniha mala (hoci v sk vydaní vo veľmi nepríjemnom slovenskom preklade). Vo veľkej miere sa preto zaoberá skôr históriou než samotnými inštitútmi. Kniha cituje viacero cudzojazyčných (prevažne ruských) prác, čo je značnou výhodou. V mnohých častiach sa však odvoláva na vyššie spomínaný preklad Boumisa.

Podobne ako mnohé iné pravoslávne knihy, aj táto nesie v istej miere „antikatolícke črty“, dokonca priamo cituje pasáž z Boumisa o „pápežovi Angelicovi“ (s. 71). Problémom kritiky je nedostatok argumentov. Terminologicky je podobne ako iné slovenské knihy z pravoslávneho prostredia plná „jedinečných“ názvov a mien. Zvláštne tvary mien samy o sebe nie sú problémom, no ak autor zve jednu osobu tromi rozdielnymi tvarmi mena (Matiáš Vlastar / Matej Vlastar / Matúš Vlastar), naskytá sa otázka, či tak nerobí iba z neznalosti alebo pre nevedomé preberanie (parafrázovanie) informácií z iných zdrojov.
Kniha pravdepodobne stačí pre štúdium na bohosloveckej fakulte alebo z hľadiska úvodu do tematiky pravoslávneho kánonického práva, pre hlbší záujem však musí slovenský čitateľ siahnuť po zahraničnej literatúre.