Čistá biela rasa
Frank Westerman
Je synonymom čistoty. Ušľachtilosti. A zároveň nemým svedkom všetkých vojen dvadsiateho storočia. Poznáte koňa, ktorého postoj na zadných je symbolom víťazstva a veľkosti? Holandský spisovateľ Frank Westerman cestuje po celej Európe a rozpráva nám fascinujúci príbeh lipicanských koní, na pozadí ktorého sa zrkadlia vojny, etnické konflikty, história konskej drezúry, ale aj otázky rasy, genetiky a príbehy najväčších objavov v týchto odboroch. Začalo sa to v 16. storočí, kedy sa v habsburských stajniach rozhodli vyšľachtiť koňa, ktorý bude hoden nosiť na svojom chrbte monarchov. Tak vznikli snehobiele lipicany, najkrajšia a najčistejšia rasa. Neobyčajné zviera. Nadzviera. V roku 1867 cisár František Jozef vstupuje na chrbte lipicana na budínske návršie, aby prebral uhorskú korunu. Lipican kráčal i v slávnostnom sprievode prezidenta Reagana a hrdo stál v stajniach rumunského diktátora Nicolae Ceauşesca. Niet divu, že lipicanov si zamilovali aj nacisti. Biely kôň sa stal symbolom moci a prestíže. Frank Westerman sa necháva viesť históriou lipicanského plemena a rozpletá pri tom nečakané súvislosti európskych dejín. Keď si prečítate knihu Čistá biela rasa, na biele žrebce v Topoľčiankach sa budete pozerať celkom inak.... celý text
Literatura světová Literatura faktu
Vydáno: 2019 , AbsyntOriginální název:
Dier, bovendier, 2010
více info...
Přidat komentář
Zaujímavá kniha. Hviezdičku navyše dávam ako uznanie autorovi za to, koľko zdrojov pri tejto knihe preštudoval a spracoval.
Nečakala som, že kniha nás zavedie od koní, po šľachtiteľstvo, po Mendela od Poľska, Brna až ku Slovincom...Veľa informácií, veľa mixovania rôznych oblastí, ale o to pôsobivejší je objav, že všetko súvisí so všetkým. Hoci aj presuny a chov koní na pozadí politických zmien v Európe.
Výborné čítanie umocnilo osobné stretnutie a rozhovor s autorom pri jeho návšteve bratislavského festivalu BRaK.
Krasojízda, která přináší literární, historický i "koňácký" zážitek a nabízí dějiny zajímavým úhlem pohledu.
Tohle pro mě byla velice zajímavá kniha.
Náhodou jsem se procházela po knihkupectví zařeknutá, že si nic nekoupím, když jsem ji viděla a po přečtení anotace si ji pyšně nesla k pokladně. Jsem ráda, že jsem neodolala. Frank Westerman dal dohromady zajímavou výpověď o dvacátém století tím, že spojil vzpomínky na Conversana Primulu a historii lipicánů s genetickými pokusy a jinými událostmi té doby.
„Když se dotkneš lipicána, dotýkáš se dějin.“
Celkom ma prekvapilo, keď som sa dozvedela, že kniha je o koňoch (to mám za to, že nečítam anotácie), myslela som si, že bude mať niečo spoločné s rasizmom. Spočiatku som z toho bola teda trošku rozhodená, ale príbeh ma veľmi rýchlo chytil a to vlastne už hneď v úvode, ktorý nám zobrazuje útek nemeckého chovateľa z Poľska na konci druhej svetovej vojny. Autor potom plynule nadväzuje na svoje detstvo, v ktorom spoznal lásku ku koňom a hlavne k jednému – s menom Conversano Primula a snaží sa odhaliť jeho rodokmeň. Táto cesta má mnoho cestičiek, ktoré boli väčšinou zaujímavé a ako každá absyntovka, aj táto ma obohatila mnohými novými vedomosťami. Cestičky viedli od šľachtiteľstva, k Mendelovi, do Česka, do Slovinska a aj ku koncentračným táborom v bývalej Juhoslávii. Hlavne táto časť, súvisiaca s rozpadom Juhoslávie ma bavila asi najviac a bola pre mňa najprekvapujúcejšia. Ale celá kniha sa mi čítala veľmi dobre, je napísaná skutočne veľmi čtivo (čo ma pri literatúre faktu stále prekvapí :D) a naozaj ma bavila, veľmi som ocenila vsuvky hlavne o šľachtení. Avšak na rozdiel od mnohých iných kníh z tejto edície nemala na mňa taký „wau“ efekt a nezanechala nejaký hlbší dojem, ale rozhodne neľutujem, že som si ju prečítala.