Človek v literatúre: Dostojevskij a súčasná literárna veda

Človek je hlavným predmetom umenia a literatúry. Hoci sa tento antropocentrický základ literatúry a umenia traduje už od čias Aristotela, v dejinách estetického myslenia nevznikla ucelená koncepcia, ktorá by skúmala všetky súvislosti a dôsledky dominantného postavenia problematiky človeka - na úrovni umeleckej ontológie, noetiky i recepcie literárneho diela. Slovenský rusista Andrej Červeňák sa o to pokúša na základe sumarizácie čiastkových poznatkov literárnej vedy minulosti i súčasnosti, ale predovšetkým na základe analytického prieniku k antropocentrickej podstate diela F. M. Dostojevského. Novátorské umenie veľkého ruského klasika, znalca ľudskej duše, mu poskytuje príležitosť, aby na základe výskumu niektorých problémov jeho tvorky (na úrovni ontológie sú to problémy dvojníctva, ambivalentnosti, oxymorickosti a polyfonického myslenia, ná úrovno noetiky zas problény mnohohodnotovej logiky, relativizmu a paradoxu) formuloval aj všeobecnejšie zákonitosti marxistickej literárnej vedy z hľadiska človeka ako dominanty literárnej tvorby, umeleckej recepcie i celého literárneho procesu. Červeňák pritom vychádza z podobne orientovanej teórie literatúry i filozofie, najmä sovietskej. Osobitnú pozornosť venuje súvislostiam Dostojevského s geniálnym fyzikom Einsteinom, analógiam medzi systémom polysúradnicového relativizmu a polyfonickým umeleckým myslením. Problémy „človekovednej“ koncepcie umenia a Dostojevského tvorby sleduje A. Červeňák i na zápase slovenskej literatúry a kultúry o Dostojevského. Bol to zápas o prekonanie vlastnej uzavretosti do takých problémov, ktoré nedovoľovali vidieť svet a človeka ako zložité polyfonické štruktúry. Podrobne skúma najmä vzťahy Vajanského k Dostojevskému na rozhraní dvoch storočí a súvislosti medzi Švantnerom a dielom ruského klasika na pozadí medzivojnových hľadaní slovenskej literatúry. Takto koncipovaná monografia znamená nóvum v teoretickom nastoľovaní problematik, v skúmaní diela F. M. Dostojevského i vzťahov a súvislostí medzi slovenskou a ruskou literatúrou. Prináša netradičný, často až prekvapujúci pohľad na literatúru, podnetný pre literárnovedných bádateľov a zaujímavý aj pre vyspelého čitateľa umeleckej literatúry. (text prebalu knihy)... celý text