Přidat komentář
Coreth si kladie jednu z najťažších otázok vôbec. Lebo pýtať sa, kto je človek? a čo je človek? je veľmi rozdielne. Na prvú otázku vieme pomerne ľahko odpovedať. Čo je človek? je oveľa ťažší problém, ideologicky podfarbený, niekedy až otrávený. Čo sme teda my, ľudia: božie stvorenia alebo biologické stroje?
Coreth pristupuje k tematike filozoficky. Opiera sa o autorov ako Scheler, Gehlen, Gadamer, Heidegger, Husserl, Jaspers, Bergson, Marcel ďalší. Biológia, genetika, zoológia a etológia zostávajú temer nepovšimnuté. V prehľade prameňov nachádzame iba Lorenza, von Uexkülla či Edwarda O. Wilsona. Pre autora má človek výnimočné postavenie, lebo nie je viazaný na prostredie. Ako jediný ho pretvára, čím prekračuje svoju biologickú obmedzenosť. "Človek sa pohybuje v zásadne inej dimenzii než zviera."
Dnes však vieme, že život zvierat je komplexný a vôbec nie duchovne prázdny. Aj ony do istej miery pretvárajú prostredie. Používajú nástroje, čo donedávna bolo doménou ľudí. Vrany riešia úlohy na inteligenčnej úrovni päťročných detí. Reč veľrýb je komplikovaná a dokonca sa zdá, že si spievajú pre potešenie. Šimpanzy možno tancujú. Papagáje kea so zjavným pôžitkom odstraňujú gumové tesnenia automobilov. Štvorzubce vytvárajú fascinujúce kruhové obrazce na morskom dne. Nepredpokladá to istú úroveň vedomia? A kultúry?
Človek by si mal konečne odvyknúť ten škodlivý, zaľúbený pohľad na seba a na svoju výnimočnosť. Áno, spôsob, akým človek pretvára prostredie alebo ako sa správa k úžitkovým zvieratám, je vskutku výnimočný. Výnimočne arogantný.
Autorovy další knížky
1994 | Co je člověk? |
2002 | Filosofie 17. a 18. století |
2003 | Filosofie 19. století |
2006 | Filosofie 20. století |
2000 | Základy metafyziky |
Další ze série neuchopitelných knih, které jsem četla v rámci studia. Moc jsem jí nepochopila.