Čo vietor spieva
Alexandr Alexandrovič Blok
https://www.databazeknih.cz/img/books/48_/483043/bmid_co-vietor-spieva-BqC-483043.jpg
5
1
1
Brilantný jazyk, jedinečnosť myšlienkových postupov, originalita a genialita, to všetko sú atribúty, ktoré hovoria o nadčasovej kvalite Blokovej poézie. Hlavné témy jeho poézie našli riešenie v cykle Vlasť (Čo vietor spieva). Celkovo je pre Blokovu tvorbu charakteristické paradoxné prelínanie mystického a reálneho. Toto je odlišujúca osobitosť aj ako dôsledok jeho vlastného symbolizmu. Charakteristická v tejto súvislosti je hmlistá silueta „Neznámej“. Blok bol citlivý ku každodenným vnemom a zvukom okolitého sveta, jeho mesta a hercov, s ktorými sa stretával a sympatizoval s nimi. Osobitosťou jeho štýlu je využívanie metafory protikladu sna a dezilúzie, cigánskych piesní, ktoré chytajú za srdce. Časté lyrické vnímanie sveta on sám pokladá za základnú vlastnosť pravého básnika, pre ktorého romantické pretvorenie sveta pomocou metafory nie je svojvoľná poetická hra, ale pravý vklad do tajomnej podstaty sveta. Blokom začína rozhodné oslobodenie sa ruského verša od princípu počítania slov podľa stôp. V tomto zmysle sa všetci novší ruskí poeti učili od Bloka.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
| 1976 |  Pieseň lásky |
| 1987 |  Na křídlech revoluce |
| 1980 | Verše o krásné dámě |
| 1980 |  Zlato v azuru |
| 1949 | Dvanáct |
Výber z poézie ruského symbolistického dramatika a poeta Alexandra Bloka v slovenskom preklade ma prekvapil nielen silou, kvalitou a ľahkosťou, ale aj široko-siahlym výberom a celkovou koncepciou.
Jedná sa o symbolizmus, a teda básne nehovoria o témach priveľmi konkrétne, no súčasne sú stále dostatočne uchopiteľné, interpretovateľné a plné atmosférických a metaforických obrazov. V priebehu knihy tak máme možnosť sledovať autorov vývoj v tvorbe a rovnako tak striedanie týchto ústredných symbolov: každá zbierka totiž pracovala s akousi ústrednou témou, kedy subjekt získava až hereckú úlohu či charakterovú štylizáciu. V Básňach o krásnej dáme sú to postavy Commedie de’ll arte, v Snežnej maske je to najskôr samotná ruská príroda, sneh, vietor a ľad; potom zas účastník bálu plnom masiek. Básne zaznamenávajú až tragikomické, melancholické Blokove pocity – neuskutočnenú lásku, milostné trojuholníky a pocit samoty; rovnako však dokázal v závere svojej tvorby zareagovať na Prvú svetovú vojnu (báseň Sup) či Októbrovú revolúciu skrz svoju poému Dvanásť. Autor tu vystupuje autenticky ako intenzívne prežívajúci človek, ako človek vnímavý a hĺbavý; neobmedzuje sa však len na seba – medzi jeho ďalšie témy patrí aj téma umelca a umenia (báseň Múze). Obrazy pohlcujú a melodické verše s rôznorodými rýmami ich zväzujú dohromady, takže by som aj bez znalosti originálu pochválil preklad.
Čo sa týka koncepcie, kniha síce neobsahuje žiadne ilustrácie, no mimo predslov a doslov sa v nej nachádzajú skvelo zvolené, kontext prehlbujúce citácie z listov, denníkov, rozborov a memoárov – či už osôb z Blokovho okolia alebo literárnych vedcov (dokonca aj amerických či britských), ktorí sa jeho dielom zaoberali. Dozvedáme sa tak nielen o poézii samotnej, ale aj o dramatike a živote; vďaka čomu je autorova poézia ešte o trochu zrozumiteľnejšia a kniha obsažnejšia.
Básne z Čo vietor spieva sa skvelo hodia na pochmúrne, zimné večery a rovnako tak ako doplnok k Blokovej dramatickej tvorbe.