Daj mi!
Irina Děněžkinа
Škandalózna zbierka poviedok o živote mladých ľudí v Rusku. Literárna výpoveď novej generácie, ktorá vyrástla pod vplyvom západných médií a konzumu, no v krajine s tragickou minulosťou východnej Európy. Poetické aj kruté, rozmarné i brutálne príbehy o láske, sexe, drogách, hudbe a živote na ulici vo veľkomeste. Strhujúci štýl, hovorový jazyk a brilantné rozprávačstvo urobili z autorky literárny objav roka.... celý text
Literatura světová Povídky
Vydáno: 2004 , Ikar (SK)Originální název:
Дай мне! (Daj mne), 2002
více info...
Přidat komentář
Jen co se nějakej děj rozjel, tak hned zase skončil, protože začla nová povídka, která byla úplně stejná jak ta předchozí, někdy i se stejnýma postavama... Nejen že se tam nic neděje, to nemělo ani šťávu, skandální to místy bylo, ale nějak to celý vůbec nedrželo pohromadě, nudilo mě to, věty se strašně opakovaly... prostě to ňák nefungovalo.
Nuž, ja sa veru zariskovať nebojím, ale v tomto prípade som sa báť nemusel, lebo knihu som mal požičanú od priateľa, ktorý ma na ňu aj upozornil...čítal som to však v slovenskom preklade, ten český som nevidel, určite bude lepší, predpokladám, lebo české preklady spravidla lepšie bývajú, ale myslím, že to v tomto prípade nehrá rolu...nuž, tri hviezdičky som dal za tri poviedky, prvú, druhú, a potom tú s názvom Vasja (?) názvom si nie som istý, išlo v nej o malého chlapca a zelených mužíčkov. Tak tá bola "naprosto" bombová, nech už to znamená čokoľvek. Ostatné poviedky, pri všetkej úcte, považujem len za nevyzreté a nevyrovnané táraniny dvadsaťročnej sliepky, možno snáď ešte s výnimkou tej poviedky o smrti? Neviem, tú najdlhšiu poviedku som nebol schopný dočítať, takú nudu, trápnosť a zbytočnosť skrátka z princípu odmietam. Nuž čo, nepomôžem si, zabite ma...Možno by bolo zaujímavejšie prečítať si od autorky niečo súčasnejšie, ale asi po tom príliš pátrať nebudem...
Poviedky sa výrazne líšia čo do témy, to do poňatia. Ich úroveň je však v každom prípade vysoká a ako čitateľ som si ich užila všetky. Knižka sa mi dostala do ruky absolútnou náhodou x rokov dozadu a od tej doby ju mám zafixovanú ako jeden z najväčších úletov vo svojej knižnej histórie - v tom najlepšom slova zmysle. Moc odporúčam všetkým, čo sa neboja zariskovať.
Irina Děněžkinová mě svým výborem povídek mile překvapila, nejvíce jsem ocenil rozličnost žánrů, do nichž se pustila. Je to již nějaký pátek, kdy jsem Dej mi! četl a od té doby marně čekám na české vydání dalšího díla.
Drsné, naivní, citlivě zachycené duševní pochody mladých lidí. Na dvacetiletou studentku kvalitní počin. Doporučuji.