Dcéra konkubíny

06.06.2015

Rozhodla som sa to hodnotiť v rámci svojho EHNRS (čítaj extended history novel rating system, čiže rozšíreného hodnotiaceho systému pre historické romány), ktorý som už použila pri románoch Kadin a Hárem od Colina Falconera. Takže: aby som nezahovárala, tu je môj približný názor na knihu.
1. Téma - Už tu je problém. Téma ťažkého života žien v dávnej minulosti a iných krajinách je síce veľmi príťažlivá, ale zvádza k takým chybám ako sú klišé, nepodarený dej či prehnaný naturalizmus, alebo dokonca mizerná psychologizácia. A čuduj sa svete, autor sa všetkých týchto chýb dopustil.
2. Príbeh - To, čo mi na Háreme trochu vadilo, totiž manicheizmus, je tu ukázané v plnej a najhoršej podobe, navyše s miernou pachuťou rasizmu (všetci Európania sú dobrí, krásni et cetera, všetci hajzli sú Číňania). Tá pachuť sa dá odpustiť, to, čo za ňou cítiť, už nie, a keď navyše uvážime nepravdepodobnosť všetkých tých náhod, zvratov, celkovú nekonzistentnosť a fakt, že táto kvázi feministická novela má za hrdinky tak trochu Mařenky (viď wikipedia.cz Mary Sue) a mužskí hrdinovia sú tak trochu Smallovej milenci (Barnard de Brémy z Bosorkinej dcéry vs. Ben Deveraux - nájdi desať rozdielov!), musím si len smutne, smutne a ešte raz smutne povzdychnúť.
3. Štýl - Nič, opakujem nič z toho ma ale tak neštvalo ako porovnávanie tejto knihy s Pamäťami gejše, čo je pôvabné dielko od človeka, ktorý krajine, ktorú opisuje, zjavne dobre rozumie a vie sa aj vcítiť do jej mentality. Autor onen milý poetizmus nehanebne šlohol, trochu ho rozriedil a pridal do svojej brečky, kde sa zmiešal s tvrdým naturalizmom (omnoho horším než v Goldenovom románe) a vo výsledku nad tým človek až zaplače. Fakticky, keby som predtým Pamäte nečítala a nevedela, aký precízny a romantický autor je, považovala by som štýl za obstojný, najmä vo svetle faktu, že forma je lepšia než obsah. Takto... Hnusný vykrádač!
4. Reálie a vierohodnosť - Nedokážem hodnotiť. Podľa čitateľov na goodreads je to obyčajný nezmysel, ktorý má s ozajstnou Čínou spoločné len veľmi málo, a tak ďalej a tak ďalej. Osobne neviem o tejto téme toľko, aby som to mohla potvrdiť, netuším dokonca ani, či existovalo alebo neexistovalo sesterstvo šu-šang, Mizerný nevestinec, kombinujúci snáď všetky orientálne klišé ("ľúbostné umenie ruských cárovien"?! WTF?! "To je čosi ako vložiť si jeho boľavú hlavu po opici do lona a neotravovať ho zo sexom?" - Katarína I.) a nešťastne zakomponované bojové umenie (prečo, dočerta, vykrádal Karate Kida, keď je to jasná americká práca s Japonskom?!) ma ale celkom obstojne presvedčili, že autor nevie, o čom kecá. Mal sa aspoň poradiť so ženou, keď už nič iné.
5. Celkový dojem - Pozlátko okolo toho je síce pekné, ale hlboko vnútri je táto kniha prízemná a fakt, že som si ju vďaka rýchlemu spádu a šokujúcim zvratom celkom užila, mi spôsobuje iba pocit viny. Na záver by som ešte veľmi rada dodala, že keby sa mi autor dostal do rúk, odovzdala by som ho Číne v Hetalií, nech si ho vycvičí. S wok panvicou. A nie, nebudú spolu variť. (Tak ma napadá, že za tie cárovné by sa mohlo pridať aj Rusko, ale taká krutá zase nebudem.)