Dediči posmrtnej ríše
Dominika Madro
https://www.databazeknih.cz/img/books/48_/489550/bmid_dedici-posmrtnej-rise-w9w-489550.jpg
3
4
4
Súrodenci Galjam a Galjanka, ktorých dedičstvo je už od ich počatia vratké ako náklonnosť bohov; Agumd Zlopovestný, osirotený dedič šakľoveckej ríše, ktorý vyrastal pod sukňou Junky, mocnej vidmy a zlodejky života; Milija Svetlá, dedička Dračej noci, narodená s vláskami krehkými ako semiačka púpavy, ktoré mohla obväzovať šatkami jedine jej matka, Ochrankyňa krehkosti, na vlastnej koži okúsila krutú ostrosť Junkiných úmyslov; Öissanna, dedička najvyššieho titulu v Dräkavrši – jaspani, ktorá žije nad najchladnejšou riekou Mer a trasie sa z horúčavy, ktorú do nej vniesol jeden z bohov. Títo všetci a mnohí ďalší zvedú boj proti vojsku vidiem a bylinkárov ozbrojených čiernymi silami a aj proti ľudskej, božskej i polobožskej nenávisti.... celý text
Přidat komentář
Pôvodne som myslel, z anotácie, že ide o detskú knižku. Prečítať si ju síce môžu aj tie, ale inak ide o veľmi kvalitné fantasy zo severskej mytologie. Jeden by bol prekvapený, ako veľmi kvalitné. Nejde však o moderné spracovanie mytológie, jazyk, každé jedno slovo je veľmi presne umiestnené a prepracovane - neviem ako to vysvetliť, niekomu sa to môže čítať ťažšie, nie je to taký akčná dynamická jednohubka. Určite odporúčam.
Dediči posmrtnej ríše
Každý jeden z nás občas potrebuje vypnúť - zavrieť oči pred realitou, zaliezť pod perinu a uchýliť sa do pomyselnej bubliny sladkej nevedomosti. Nájsť si útočisko v bujarých svetoch fantázie - neprebádaných a tajomných, no i tak magických, lákavých. Vo svetoch starobylej mágie a pradávnych božstiev, vo svetoch s nádychom prastarej mystiky.
V ríšach vidiem a prízrakov, bohov a mýtických síl. V ríšach obyčajných ľudí (no i v tých predsmrtných či posmrtných...), v ríšach plných Galjamov a Galjanok - prepracovaných, dobrodružných, priam sršiacich atmosférou dávnoveku a prapočiatkov všetkého. Zabudnite na modernú fantasy, príbeh Dominiky Madro pôsobí skôr ako rozprávanie starých mám o dobách dávno minulých či ako podmanivé piesne bardov o zašlej sláve hrdinských čias, o dedičstve a nádeji...
Dediči posmrtnej ríše v sebe kĺbia nemalé množstvo prvkov epickej fantasy, približujú prepracovanú mytológiu neznámeho sveta a hoci sa v príbehu nájdu i miesta, ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť či rozsiahlejší priestor, priam archetypálny rozprávanie o boji dobra a zla si človeka i tak dokáže získať.
Nemalé množstvo postáv (a ich nekonečných pseudonymov či prezývok), mierne archaicky pôsobiaci jazyk dotvárajúci starobylú atmosféru príbehu a striedanie dejových línií a pohľadov môžu spočiatku pôsobiť mätúco a zradne (minimálne ja som približne prvú tretinu knihy len bezradne tápala a snažila sa vysomáriť z toho, kto je kto, čím som strácala prehľad o deji), no oplatí sa vytrvať. Po zhruba sto stranách sa všetko začne rozjasňovať, dávať zmysel. Príbeh sa k vám zakráda postupne, pomaličky, no keď vás už raz lapí (aj zásluhou príznačných mapiek a desivo-krásnych ilustrácií), nepustí.