Dejiny filozofického myslenia na Slovensku I.

Práca je výsledkom dlhoročného výskumu vývinu filozofického myslenia na Slovensku. Predstavuje syntézu celého doterajšieho historicko-filozofického bádania, ktoré sa intenzívne rozvíjalo najmä v posledných tridsiatich rokoch. Prvý diel tejto dvojzväzkovej publikácie zachycuje myšlienkový vývin na našom území od samých začiatkov našich národných dejín až po rok 1900. Prvá časť oboznamuje čitateľa s filozofickou tradíciou, ktorú nám zanechala byzantská misia na Veľkej Morave a ktorá sa u náš formovala v období feudalizmu a nadvlády kresťanskej ideológie. V druhej časti je zachytený vývin filozofického myslenia na Slovensku od začiatkov prenikania renesančných ideí, humanizmu a reformácie ažd rozvoja a pôsobenia osvietenskej filozofie. V rozsiahlom rozbore názorov renesančných humanistov zo Sovenska (Sambucus, Rakovský, Benedikt z Nedožier, Jessenius), filozofov „prešovskej školy“ (Bayer, Caban), trnavskej a košickej univerzity (Szentiványi, Kéri, Revický, Jaslinský, Horváth), ako aj osvietenských filozofov (Plachý, Feješ a i.) sa prezentuje vysoká úroveň filozofického myslenia u nás v tomto období, jej európsky kontext. Posledná časť práce je venovaná filozofickým názorom predstaviteľov národného obrodenia. Analyzujú sa východiskové koncepcie obrodeneckej filozofie (J. Kollár, P. J. Šafárik, J. Hollý, K. Kuzmány) a spôsob, ako ich rozvinul Ľ. Štúr a príslušníci jeho generácie. Osobitná pozornosť sa venuje filozofickým názorom v dielach slovenských prírodovedcov. Publikácie presvedčivo dokumentuje, že napriek nepriaznivým podmienkam pre duchovný rozvoj nášho národe sme neboli bielym miestom na kultúrnej mape Európy, ale spoločenstvom, ktoré vedelo asimilovať ideovú tvorby vyspelejších kultúr, vedelo ju dotvárať a použiť v boji za existenciu, lepší život. Kniha je určená širokej kultúrnej verejnosti, ktorá sa zaujíma o duchovné dedičstvo nášho národa.... celý text