Deň pre slzy
Emma Jane Kirby
3. októbra 2013 zahynulo pri pobreží talianskeho ostrova Lampedusa viac ako 360 ľudí. Toto dojemné a nezabudnuteľné svedectvo obyčajného človeka, ktorý sa z ničoho nič stal súčasťou obrovskej ľudskej tragédie, ukazuje pravú a mnohými nepoznanú tvár utečeneckej krízy. Optik Carmine Menna sa spolu s niekoľkými priateľmi rozhodli stráviť prvý októbrový víkend na mori. Netušil však, že počas tohto víkendu zažije najsmutnejší deň vo svojom živote, ktorého udalosti ho budú prenasledovať ešte dlho po osudnej plavbe. V prvý dovolenkový deň prerušil ich rannú idylku zvláštny hrozivý zvuk. To, čo najskôr považovali za škriekanie čajok, sa neskôr ukázalo ako zúfalé volanie o pomoc. Len niekoľko stovák metrov od lode, kde si Carmine s priateľmi užívali zaslúžený odpočinok, sa už niekoľko hodín topili stovky ľudí. Posádke dovolenkovej lode Galata, určenej pre desiatich ľudí, sa v to októbrové ráno podarilo zachrániť štyridsaťsedem topiacich sa a dopraviť ich do bezpečia lampeduského prístavu. ~ ~ ~ "Teraz je ich už takmer dvesto," povedal a potiahol si z cigarety. "Už som v živote videl všeličo... ale toto? Toto je..." Potápač potláčal slzy a celá tvár sa mu pritom chvela. "Z kajuty som vytiahol dve malé deti, možno dvoj- až trojročné," povedal optikovi. "Hrozný pohľad. Mali obuté nové topánky. Dokážete si to vôbec predstaviť? Mama im kúpila nové topánky."... celý text
Literatura faktu Biografie a memoáry
Vydáno: 2017 , MotýľOriginální název:
The Optician of Lampedusa, 2016
více info...
Přidat komentář
Z pár riadkov reportáže sa stala kniha plná rozpoluplných pocitov. Aktuálna téma-utečenci- na túto knihu si musí urobiť názor každý sám.
Nová kniha v knižnici a pri katalogizácii som veru nečakala, že si ju aj rovno prečítam (cez obednú prestávku)... Nie, nemám na takéto čítane vôbec čas, ale kvôli údajom som v nej len začala listovať... a potom som sa pristihla pritom, že ju čítam, až kým neprišiel smútok až po oči...
Nie je to žiaden literárny skvost, vlastne je to celkom nudný život jedného oftalmológa, až kým sa nestane aj so svojimi priateľmi svedkami toho, ako sa im pred očami topia ľudia... a oni sa ich zúfalo snažia zachrániť, ale nakoniec prežije len pár... Jedna jediná žena. Žiadne dieťa. Z vyše pätsto osôb menej ako päťdesiat... Tí ľudia sa im kĺžu, už nevládzu plávať, topia sa im pred očami, strašné to je... Je to úprimná výpoveď, aj s následným postraumatickým šokom pre týchto obyčajných ľudí, čo sa stali proti svojej vôli záchranármi. A vlastne až takto zoči-voči tragédii migrantov si uvedomili, pred čím zatvárali oči, ako nevnímali, čo sa deje okolo nich, v ich meste, na ich pobreží, ako ich všetkých brali len ako čísla v táboroch...