Deník plejboje nad hrobem (84 let)

25.01.2022

je mi 60 a pobavil jsem se co mě ještě v životě ještě čeká, jestli se toho dožiju,, některé pasáže k smíchu, některé k zamyšlení, dobrý anglický humor , místy někde až černý

22.11.2018

Moc jsem se u této knihy bavila. :-)

05.09.2016

Knihu Vám nedoporučuji číst v autobuse nebo v dopravních prostředcích vůbec.... SMÁLA jsem se docela dost nahlas a nebyla jsem k zastavení... prostě báječný relax ...

14.08.2016

Pobavila jsem se mnohem více než u Stoletého staříka...3+

15.11.2014

Já nevím, mě kniha nijak nezaujala a ani nebavila. Humor drsnější, občas až černý..

08.11.2012

Všem doporučuji. U této knihy se hodně zasmějete.

13.03.2012

V poslednej dobe som čítala tri knihy, v ktorých mal hlavný hrdina 84 rokov /inšpirujúci vek pre autorov?/, všetky sú príjemné svieže oddychovky a pre ich hlavné postavy je typický zhovievavý, pobavený nadhľad nad svetom, o ktorom sa už presvedčili, že síce zaveľa nestojí, ale čo-to sa v ňom ešte dá užiť. /Tie ďalšie dve knihy sú Norrlandský akvavit a Vilný starec a hamižné ženy/.

Walter Sherlock z tejto knihy je neohroziteľný nezmar, odmietaný milovník a úzkostlivý hypochonder. Jeho uletené denníkové zápisky nie sú žiadnou veľkou literatúrou, ale zaručene pobavia.

"Piatok 11. januára.
Po raňajkách sa na mojom prahu zjavil Ron Alley v šokovom stave. Ron má sedemdesiatosem a je "absolútny starý mládenec", ako ja tomu vravím.
Ron mal za sebou nepríjemný zážitok z babičkovského večierku v Locarne deň predtým. Cucal si pri bare svoju citrónovku a nikoho si nevšímal, keď tu k nemu z čista jasna priplávala pani Washingtonová a donútila ho, aby ju vyprevadil domov.
"Zviedla ma sľubom prihriateho ragú a sladkého sherry," stenal. "Ona má za sebou sedem manželstiev, tak som mal vedieť, čo ma čaká. Tá si to proste nedokáže odoprieť."
"Ako to prebiehalo?"
"Po ôsmom sherry som zaspal, Walter, ale cítil som, ako mnou myká. "Ja viem, o čo vám ide", povedal som jej. "Ale ja mám výcvik v karate a stačím na vás."
"Ale ty karate neovládaš, Ron."
"Ale ovládam. Chodím každý týždeň do Sionskej ligy sebaobrany v misijnom dome. My penzisti sa dnes musíme vedieť brániť proti bezohľadným rabiátom so zanedbanou výchovou a upilovanými flintami. Nemá žiadnu cenu oháňať sa bielou palicou a pišťať "nebi ma, chlapče, som slepý." Oni ťa proste švihnú železnou tyčou po ušiach a zarevú "ták, a teraz si k tomu ešte hluchý, stará vojna."