Denník Mórica A. Beňovského

Slovenský čitateľ už dobre pozná dobrodružné príhody vrbovského rodáka M. Beňovského zo súčasného beletristického spracovania. Osudy tohto šľachtica vyšli v autobiografickej forme knižne po anglicky r. 1789 a o dva roky (1791) v nemeckom preklade. Pomerne dosť rýchlo reagovalo na túto edíciu naše vtedajšie bratislavské kultúrne centrum (Insstytut literatury slovenské) a r. 1808 vydalo výber z tohto rozsiahleho dvojzväzkového diela v slovakizovanom preklade S. Čerňanského. Hoci sa nám denníková forma tohto cestopisu sugestívne prihovára ako autobiografia, historicky verne zachycujúca osudy Mórica Beňovského, stretáme sa v nej s literárnym spracovaním reálnych prvkov, štylizovaných v duchu vtedajších manier dobrodružnej literatúry. Teda stráca sa tu čiastočne historický dokument v prospech literárnej prózy, ktorá sa s úspechom stretla vo viacerých krajinách. Z Beňovského, ako historickej postavy, stáva sa literát, ktorý aj na základe svojich zážitkov stvárňuje obľúbenú tematiku tých čias, holdujúcich vojenským dobrodružstvám, objavným cestám a zámoriu. Úvod k denníku vytvoril formálne prvý editor cestopisu. Podáva obraz Beňovského mladosti, jeho definitívny odchod z rodiska za mimoriadnych okolností a jeho účinkovanie v Poľsku cez roky bojov za slobodu krajiny pred jej rozdelením. A predovšetkým tu sa zistená skutočnosť dostáva do kontraverzie s legendou, ktorá obopriadla túto nezvyčajnú postavu. Vlastný Denník začína sa zápismi a rozprávaním Mórica Beňovského o tom, ako sa dostal do ruského zajatia, po neúspešnom pokuse o útek do vyhnanstva na Sibír a napokon s viacerými trestancami na Kamčatku, kamsi na koniec sveta, odkiaľ nebolo návratu. No Beňovský túto všeobecnú mienku neakceptoval a už cestou ta začal snovať prípravy na nový útek. Svojím vzdelaním a už samým zjavom zaimponoval nielen správe gubernie, ale aj spoločníkom-vyhnancom, ktorí si ho zvolili za vodcu. Po rozmanitých vzrušujúcich príhodách a za dramatických okolností dostali sa napokon na slobodné more. Ich plavba z Kamčatky bola nemenej búrlivá a plná príjemných i nepríjemných zážitkov. Pristáli na viacerých ostrovoch, až sa popri Japonsku a Formóze [Tajwan] dostali do čínskeho prístavu Macaa. Tu Beňovský vstúpil do francúzskych služieb. Po krátkom pobyte vo Francúzsku odobral sa Móric Beňovský budovať francúzsku kolóniu na Madagaskare. Nemenej prekážok a nepríjemností prenasledovalo ho i tam, ale aj teraz ich vedel zmôcť, získal si priateľov, takže ho napokon tamojší domorodci vyhlásili za svojho kráľa. Denník ako literárne dielo nestratil ani po toľkých rokoch zo svojej pútavosti najmä pre bezprostredné podanie autorových zážitkov, ktoré boli skutočne neobyčajné. No a keď vychádzame zo skutočnosti, že Beňovský pochádzal zo slovenského prostredia, môžeme jeho cestopis zaradiť aj do nášho literárneho dedičstva. (záložka knihy) Obálka a väzba Jaroslav Šváb, výber zostavil Jozef Watza, preložil Anton Spiesz, doslov napísal Rudolf Skukálek.... celý text