Denník Uršuly Crohnovej

20.07.2021

(SPOILER) Pôvodne som chcela napísať, že ma táto knižka sklamala, ale vlastne nesklamala - dostala som od nej presne to, čo som aj očakávala - obyčajný príbeh obyčajných ľudí, ničím výnimočný. Ja knihy takéhoto typu, teda "zo života" nemám veľmi rada, nudím sa pri nich a nedáva mi veľmi zmysel ich čítať (prečo čítať to, čo dennodenne vidíme všade okolo nás, ešte aj sami prežívame), ale túto knihu som vyhrala, tak som sa do nej pustila.
Je to príbeh ženy, ktorá má dieťa od muža, ktorý ju opustil (asi, alebo ona jeho? neviem, nebolo to poriadne nikde vysvetlené), vydala sa za iného muža (za ktorého sa ani nechcela poriadne vydať, a niekoľkokrát to v knihe ľutuje), a ochorie. V skratke asi všetko.
Ak by som to mala ešte trochu rozšíriť, tak na začiatku sa jedná o trochu povrchnú ženskú (trochu viac), ktorá si evidentne neuvedomuje, čo sú poriadne problémy, až postupom času si uvedomuje, že niekto môže byť aj menej solventný a má iné problémy než ona (jeden jej komentár, že vlastne ona nikdy nebola u doktora bez toho, aby jej to niekto "vybavil", či po známostiach, ma fakt dorazil), nevie komunikovať s manželom (všetky svoje starosti a výčitky k nemu píše len do listov, ktoré sú v knihe rozpísané ako samostatné kapitolky, a ktoré mu podľa jej slov i tak nedá nikdy prečítať, ale že by si to s ním ako rozumná dospelá žena normálne vydiskutovala, to nie, radšej bude celý čas len držať hubu a krok a sem tam nejaký ten hysterický plačlivý výčitkový záchvatík, ááno, to majú muži veľmi radi), ktorý je mimochodom neempatický ignorantský sebestredný hajzlík, ktorého by som párkrát najradšej prefackala a fakt netuším, čo viedlo autorku, aby mu to všetko trpela a trápila sa s ním. No a táto autorka ochorie. Resp., tá je chorá už pár rokov, ale vehementne to všetko odignorovala, až kým k tomu doktorovi fakt nemusela ísť.
Crohn je sviňa, to ja veľmi dobre viem, sama som mala naň podozrenie, ktoré sa chvalabohu nepotvrdilo, a to je jeden z mála plusov tejto knižky, že o tom ochorení a komplikáciách s ním spojenými rozširuje povedomie, a práve pre pacientov s touto chorobou to môže byť povzbudzujúce. Ale to je asi tak všetko dobré, čo o tejto knihe môžem povedať. A ešte aj to, že sa predsa len autorke nakoniec (škoda ale že až vtedy, keď jej išlo o život) podarilo "prozřít" a užívať si maličkosti života, uvedomiť si všetko o svojom živote, čo už si dávno uvedomiť mohla, a proste len žiť...aspoň že tak.