Denníky domorodcov
Miroslav Mišák
Nemajú ho radi poľovníci ani lesníci. Zato ho však majú rady jelene, vlky, medvede, líšky, duby, buky, mukyne a brekyne, ostrievky i kavyle. Štyridsiatnik Sveťo Líška je v dubnických horách doma. Nič mu tam nepatrí. No keď padajú žlté listy javorov, je tým najbohatším človekom na svete... Na jednej strane je život v meste, matka a brat, ktorí potrebujú jeho opateru. Na druhej strane dubnické hory, ich divoké stvorenia a nečakaná láska k celkom obyčajnej Nadi. Krehká próza Miroslava Mišáka Denníky domorodcov kladie životy ľudí a životy zvierat na jednu úroveň. A je to prirodzené – tak jedni, ako aj druhí sú súčasťou toho istého organizmu, toho istého sveta.... celý text
Přidat komentář
Veľmi zvláštna kniha... myslím pocitom, ktorý pri jej čítaní človek má. Úplne sa stotožníte s hlavným hrdinom, ste v lese a na čistinkách namiesto bytu/domu, stanete sa (konečne a opäť) súčasťou prírody. Ako prácu máte sadenie stromov, zvieratá vnímate ako bytosti, pre čo je vám proti srsti, že sú v rámci vášho jazyka (barbarsky) v kategórii tzv. neživotných podstatných mien. Prekvapením (príjemným) bolo pre mňa, že autor poňal vzťah (resp. jeho záver) hlavných hrdinov realisticky, že ho nezidealizoval, hoci to k tomu trochu lákalo. Na môj vkus je to však až príliš intímna autobiografická spoveď. Ale záverečná scéna bola perfektná, až mi zimomriavky naskakovali.