Deväť - príbeh Ďatlovovej výpravy

16.11.2023

Veľa autorov sa už pokúsilo beletristicky "objasniť" záhadu Ďatlovej výpravy a Erika Jarkovská prispela svojou troškou do mlyna. Kladmi knihy sú určite dobrá faktická príprava (aspoň myslím, nakoľko ja túto záhadu poznám skôr len z beletrie), vysvetlenie aj mrazivých skutočností, ktoré iní autori opomínajú, ako chýbajúce oči a jazyk či rádioaktivita, ako aj stupňujúca sa zaujímavosť a čítavosť. Vysvetlenie zároveň nie je príliš fantasmagorické, hoci ani úplné - na druhej strane, čo sa dá čakať, keď rozprávačmi príbehu sú ľudia, ktorí počas neho umrú? Z dvoch románov a jednej poviedky, ktoré som na túto tému zatiaľ čítala, je toto asi najlepší počin. Nie však bezchybný. Najmä na prvých stránkach som neraz mala pocit, že repliky postáv sú občas neprirodzené, slúžili evidentne na odovzdanie informácií čitateľovi, ale sotva by sa tak bavili mladí ľudia medzi sebou (aj keď ktovie, v tej dobe?). Tento problém sa postupom knihy zmierňuje, ale nestráca sa úplne. Okrem toho som nejako necítila tú správnu atmosféru, chýbalo mi tajomno, mrazivo, strach. Nevedela som sa vcítiť do postáv, neprežívala som to s nimi. Možno za to mohla štylistika alebo azda prílišná doslovnosť niektorých vyjadrení. Tak či onak ale ide o jednu z tých lepších slovenských kníh.

08.02.2023

Mystický, tajomný a napínavý
Taký je román DEVÄŤ, napísaný so zmyslom pre detail.
U Eriky je viac než dobrým zvykom zaviesť čitateľa do reálneho prostredia, v ktorom jej protagonisti žijú - milujú sa i nenávidia; spolupracujú i hádajú sa; spoznávajú ráz im neznámej krajiny i ľudí, o ktorých žití "v modernej spoločnosti" nemali ani tušenia... -, a že sa jej to dokonale podarilo aj tentoraz, o tom niet pochýb.

"Hory majú svojich duchov, ak im neprinesieš obeť, nepustia ťa ďalej."
Príbeh Ďatlovovej výpravy som poznala. Veď kto by sa s ním nestretol? Na webe je množstvo informácií a fotografií a preto, keď som objavila knihu od Eriky Jarkovskej - Deväť, neváhala som ani chvíľu a chcela som ju prečítať. Hnala ma zvedavosť, ako sa autorka popasovala s touto témou, predsa pustila sa do opisu udalostí ktorá sa naozaj stali. Chcela som vedieť aký záver bude mať JEJ príbeh. A aj keď som v závere knihy vnútorne nesúhlasila s tým čo čítam (nechcem spojlovať) tak nakoniec musím priznať, že aj takto sa to mohlo stať
P. Jarkovská skvele opísala prostredie a podmienky, v ktorých sa výprava ocitala, až som v pohodlí domova cítila štipľavý mráz, "počula" ohlušujúce ticho a kochala som sa Uralom, ktorý je rovnako nemilosrdný, ako nádherný.
Prežívala som nočné mory Rustema, strach Zinky, dusnú atmosféru medzi členmi výpravy tak intenzívne, ako by som tam bola s nimi. Vlastne, vďaka autorke som tam s nimi naozaj bola. Vydržala som s nimi do samého, veľmi smutného konca. Ďatlovova výprava je jednou z najdesivejších a najbrutálnejších udalostí v ruských dejinách, ktorú ak ste o nej ešte nepočuli / nečítali, Vám autorka knihe Deväť pútavo opísala.
Nenechajte si ujsť túto skvelú knihu.
"Na čom záleží, je všetok čas medzi narodením a smrťou, nič iné človek nehodí na misku váh."

12.10.2022

Erika Jarkovská to myslela dobre. A dobre to v podstate aj dopadlo. Problém je „len“ v tom, že sa zrejme žiadny dlhoročný „fanúšik“ tejto strašnej udalosti nedokáže zbaviť pocitu zbytočnosti, pretože ovláda všetky detailné informácie tohto masového úmrtia a kniha mu nedá nič nové. Dá sa to ale chápať aj ako plus, lebo dotyčná osoba vie, že ďatlovovská tragédia sa zrejme nikdy nepodarí uspokojivo vyšetriť a tak si váži, že sa autorka nedopustila hriechu v podobe lacného mystifikačného šoku. Erika Jarkovská nestrápňuje seba a ani čitateľa vymýšľaním blbostí (ako niektorí iní autori, ktorí o Ďatlovovcoch v minulosti písali). Hoci udalosť opísala beletristickou formou (teda nie ako Martin Lavay v Kdo zavraždil účastníky Djatlovovy expedice?), pomerne presne sa pridŕža dochovaných faktov a informácií. Príbeh rozpráva z pohľadu dvoch konkrétnych účastníkov výpravy a ostatní sú odsúdení do vedľajších úloh, čo ale nevadí. Napísané je to dobre, atmosféra príjemne mrazí, aj keď čistý horor určite nečakajte, ale ono je to už z princípu hrozne desivé, keď uvážime, čo všetko sa (ne)našlo na mieste činu. S prižmúrenými očami (a riadne omrznutými ušami) 4*.