Milan Rúfus - skvelý slovenský básnik, ktorého si väčšina určite pamätá z prebásnených rozprávok :) ak aj iné nie, Princeznička na bále....je taká kultová...
Plodný autor, ktorý sa netají svojím hlbokým vzťahom k Bohu...
Dielo V. sa mi podarilo nájsť vo výpredaji...3 zbierky..koncert pred dušu, pohladenie pred spaním. Najviac ma zaujali básne zo zbierky Ako stopy v snehu... Ďakujem, majster Rúfus !
Staroba
Čakajúc na svoj vlak,
nestojí príliš o slová.
Srdce je ako vták...
A nohy - ako z olova.
OLINKA HERZOVÁ
Chcel som je iba pomocť do kabátka,
spoluprváčke Olinke.
Chcel, ale čo to bolo platné :
prváčikovsky neobratne
vyryl som nechtom škrabanec,
šrám na jej detskej rúčke.
Jej otec, obchodník, nemútil čistú vodu.
A keď som prišiel k nim do obchodu,
prichystanými nožničkami
poľudštil mojich desať pazúrikov
bez výčitiek a bez zbytočných krikov,
priam láskavo a pokojne.
Tak šili roky krásnokruté.
A potom bolo po vojne,
čas ako živá riečka tiekol,
všecičko bolo o inom.
Jedného dňa mi ktosi riekol :
"Olinku tu už nenájdeme.
Do svojej zasľúbenej zeme
šla osvienčimským komínom..."
A ja som znova uvidel
svoj škrabanec na detskej rúčke.
A bolo mi tak kruto smutno.
Smutnejšie, ako ľuďom býva
na pohrebe
či pri rozlúčke.
Milan Rúfus - skvelý slovenský básnik, ktorého si väčšina určite pamätá z prebásnených rozprávok :) ak aj iné nie, Princeznička na bále....je taká kultová...
Plodný autor, ktorý sa netají svojím hlbokým vzťahom k Bohu...
Dielo V. sa mi podarilo nájsť vo výpredaji...3 zbierky..koncert pred dušu, pohladenie pred spaním. Najviac ma zaujali básne zo zbierky Ako stopy v snehu... Ďakujem, majster Rúfus !
Staroba
Čakajúc na svoj vlak,
nestojí príliš o slová.
Srdce je ako vták...
A nohy - ako z olova.
OLINKA HERZOVÁ
Chcel som je iba pomocť do kabátka,
spoluprváčke Olinke.
Chcel, ale čo to bolo platné :
prváčikovsky neobratne
vyryl som nechtom škrabanec,
šrám na jej detskej rúčke.
Jej otec, obchodník, nemútil čistú vodu.
A keď som prišiel k nim do obchodu,
prichystanými nožničkami
poľudštil mojich desať pazúrikov
bez výčitiek a bez zbytočných krikov,
priam láskavo a pokojne.
Tak šili roky krásnokruté.
A potom bolo po vojne,
čas ako živá riečka tiekol,
všecičko bolo o inom.
Jedného dňa mi ktosi riekol :
"Olinku tu už nenájdeme.
Do svojej zasľúbenej zeme
šla osvienčimským komínom..."
A ja som znova uvidel
svoj škrabanec na detskej rúčke.
A bolo mi tak kruto smutno.
Smutnejšie, ako ľuďom býva
na pohrebe
či pri rozlúčke.
Doporučujem !!!