Divisadero
Michael Ondaatje
Dlho očakávaný román o vášni, stratách, láske, rodine a spomienkach, ale aj o tom, že minulosť stále nosíme v sebe. Hranice ľudí rozdeľujú a zároveň spájajú. Aj keď ich život oddelí a zaveje na rôzne strany, predsa zostávajú naveky spojení.
Přidat komentář
Čítala som dva ďalšie Ondaatjeho romány, ktoré sa mi páčili, no až pri čítaní Divisadera som mala pocit, že táto kniha, to je konečne ono, toto je tá kniha, v ktorej naplno vyniká výnimočnosť autora. Každý, kto má rád čosi viac ako len priemerné knihy, nelení sa mu rozmýšľať nad významom prečítaného si túto knihu určite zamiluje. Román má niekoľko samostatných dejových línií, rafinovane rozpráva o osudoch rôznych ľudí, pričom až do posledných stránok núti čitateľa uvažovať čo majú ľudia z jednotlivých príbehoch spoločné, čitateľ čaká akési rozuzlenie, vysvetlenie, pointu. A ona príde, ale napísanú v knihe ju budete márne hľadať. Možno pochopíte po pár dňoch, keď sa vám príbeh uleží v hlave, a potom si zrazu uvedomíte genialitu tohto diela. Páči sa mi tiež veľmi vhodne zvolený názov románu, dokonale vystihuje jeho podstatu. A ešte jedna inšpiratívna myšlienka z tohto diela na záver: "Nosíme v sebe skrytú prítomnosť iných ľudí, ešte aj tých, ktorých sme poznali len letmo. Zostávajú v nás až do konca života, berieme ich so sebou cez všetky hranice, ktoré prekročíme."
Ako puzzle obrázok, ktorý sa rozpadne na tisíc malých kúskov a potom jednotlivé dieliky znova pomaličky začínajú do seba zapadať a vytvárať pôvodnú podobu.. Konečný obrázok je však jasnejší, zaujímavejší a pozorovateľ ho na konci vníma v úplne inom svetle ako ten pôvodný. Takého psychologické puzzle skrátka milujem :-)
Štítky knihy
kanadská literaturaAutorovy další knížky
2003 | Anglický pacient |
2019 | Nouzové osvětlení |
2012 | Stůl v koutě |
1999 | Máme to v rodině |
2001 | Anilin duch |
... Divisadero je španielské slovo a znamená "predel, hranica" .. ale možno je odvodené od slova divisar, čo znamená "hľadieť na niečo z diaľky"... Příběh, který Michael Ondaatje napsal, je skutečně o časovém předělu v životě jedné rodiny, rodiny až dojemně poskládané. S Annou v péči jejího otce vyrůstají na farmě ještě další dvě děti (sirotci) až do dne, kdy se rodina za dramatických událostí rozpadne. Kdo z nás ale může říct, že vždy ví, co doopravdy činí ? Je velmi obtížné nalézt v sobě smíření, ale jiná cesta než odpuštění není.