Dobrodružstvá vranky Danky

dnes

krásna kniha. a veľmi vtipná. také sa momentálne nepíšu. dnes musí kniha blikať, trúbiť, vibrovať a občas aj hrať a spievať. vtedy stačili autorovi knihy písmená, ktorými dokázal zaujať čitateľa. a skvelé ilustrácie, ktoré prinútili dieťa chytiť knihu do ruky.
len som ľutoval, že kniha nepatrila medzi moje detské, čítal som ju už ako dospelý a závidel deťom, že majú takú peknú knižku.
spolu s Pémovou Malou morskou vílou sú to dva pekné príklady, že napísať výbornú knihu pre deti sa dá a netreba k tomu vlastne takmer nič. „len“ fantázia a spisovateľské zručnosti:)

17.02.2021

Tak toto bol jeden z fenoménov môjho detstva (namiesto dnešných fenoménov, kedy sú nimi nejaké zabijácke roboty a podobne). Plyšovú Vranku Danku ešte stále mám :) Vždy som ju mala rada a jej príbehy boli vždy zábavné a originálne, no túto knižku som aj v detstve vnímala trocha rozporuplne. Jednak tie ilustrácie, ktoré sú síce originálne, no mňa v detstve kus desili :) Danka bola vždy nakreslená krásne, ale tí ľudia...vlnkovaté ústa, veľké oči, podivné tváre...no veľmi ma neoslovili. Takisto ten štýl písania typu vysvetľovačky v každej druhej vete (človek čo má holú hlavu je taký a taký, keď človeku odíde hlas, znamená to to a to...), chápem, že to malo prispieť k humoru, no bolo toho trochu veľa, a keď vezmeme fakt, že to predsa len nie je písané a mienené pre malinkaté deti, tak to vyzeralo, ako keby to písali pre úplných blbcov :) No ale, proti gustu žiaden dišputát, nechcem až tak veľmi haniť, lebo predsa len, je to nostalgia :) A napriek všetkému je to pekná knižka.