Domofón
Zygmunt Miłoszewski
https://www.databazeknih.cz/img/books/30_/303057/bmid_domofon-b6U-303057.jpg
4
28
28
Mladomanželský pár sa presťahuje do hlavného mesta, kde chce začať nový život. Privítanie v paneláku je však nezvyčajné, na chodbe sa váľa odtrhnutá hlava, zvyšok tela leží vo výťahu. Miestom Miłoszewského debutu je panelový dom, v ktorom sa komunistická architektúra stretáva s udalosťami z ešte dávnejších čias. Každého obyvateľa kvári iná nočná mora a musia čeliť nepríjemným otázkam. Je to len masová hystéria, alebo je miesto prekliate? A existuje vôbec nádej, že to niekto prežije? Román je plný záhadných postáv a hrôz číhajúcich tesne pod povrchom zdanlivo banálnej skutočnosti. Bulgakovovský čierny humor, starostlivo vybudovaná atmosféra, živé tempo a vynikajúce pozorovania zo života sídliskovej komunity sú stavebnými prvkami knihy, ktorá kombinuje horor, romantické strašidelné príbehy a klasický mravoučný román.... celý text
Přidat komentář
Po slabšom začiatku som myslel že to nedočítam le potom to nabralo štavu a bolo to celom zaujimavé..Tak že od žiga si prečitam všetko čo vyšlo.
Zvyknutá na to, že som knihy Zygmunta Miloszewskeho zhltla doslova za pár dní, táto knižka ma popravde trošku sklamala (už predtým som od neho čítala Sklamaní, Zrnko pravdy a Hnev). Na rozdiel od predošlých napínavých tém i príbehov, Domofón síce bol napínavý, ale keďže bol takmer od začiatku zápletky značne nereálny, ale zas ešte ďaleko k žánru fantazy, tak ma zápletka tak úplne nechytila a trošku som sa už aj musela cez ďalšie a ďalšie komplikácie obyvateľov prehrýzať, lebo už mi neprišli celkom ako gradácia deja, skôr ako umelé naťahovanie príbehu. Nie zlé, ale u tohto autora som bola zvyknutá, že ma vtiahli do deja oveľa viac.
„Strach je zdrojom agresie.“ Domofón sa tak strašne dlho rozbiehal, až som ho zo začiatku považoval za najhorší horor, aký som za posledné roky čítal. A podotýkam, že pod pojmom začiatok nemyslím prvých 10 strán, ale prvých 150. Keď už som to začal zbedačene vzdávať, našťastie sa to aspoň trochu rozbehlo. Stále to nebolo ono, ale lepšie ako nič. Nerozumiem divnému rozhodnutiu napísať niektoré časti v er osobe a iné v ich. Rušil ma ťažkopádny slovenský preklad. Ako keby knihu preložil internetový prekladač („Videla, ako mu úd puchne v nohaviciach.“, táto veta ma bude v nočných morách sprevádzať ešte pekne dlho). Domofón vskutku nie je zázrak. Nielenže sa nejedná o kvalitný horor, ale nejedná sa obecne o kvalitnú knihu bez ohľadu na žáner. Síce som čítal aj horšie, ale pravdupovediac o veľa nie. Ako postupne prepadá letargia jednotlivé postavy, tak prepadne aj vás. Bola by však škoda, ak by ste kvôli mizivému Domofónu nedali šancu iným poľským hororom (skvelé Městečko od úderného dua Radecki/Cichowlas) a architektonickým hororom (parádny fínsky Architekt temna).
Domofón nie je žiadne majstrovské dielo, ale úplne mi padlo "do noty" ma dva daždivé jesenné večere. Motívy knihy neboli nič nové, ale aj tak ma to bavilo. Taká ľahko čitateľná oddychová kniha pre milovníkov hororov. Nenadchne ani neurazí, ale na prvotinu autora je to slušné. Osobne ma potešila komunistická atmosféra paneláku, ktorá je u nás typická - sama v podobnom bývam.
Kniha sa cita lahko a je aj celkom zazivna, ale nemozem si pomoct od myslienky, ze je to vlastne zlepenec Shiningu, Tych druhych, House of leaves a este kopec inych znamych hororovych nametov vsunutych do prostredia panelaku a to je jedine zaujimave. Inak posobi kniha velmi nesurodo, bez nejakej silnejsej linie, myslienky ci postavy. Ocenila by som keby polovicu nametov proste autor vyhodil a zameral sa len na jeden napriklad neschopnost opustit panelak a rozvinul ho do hlbky. Jednoducho neskutocna kolomaz kultovych hororov az do miery, ze mi to pripomina viac fun fiction ako samostatne dielo.
Kniha sa mi prekvapivo veľmi páčila. Na začiatku som mala veru všelijaké očakávania, no dostala som informáciu, že kniha je skoro až horir a tak som sa do nej hneď s nadšením pustila. Síce som sa nebála (už mám asi veľa horor napozeraných), ale bola dobre napísaná. Temná a pochmúrna. Trošku mi trvalo zvyknúť si na poľské mená - pre mňa trošku knižný nezvyk. Sama o sebe je kniha záhadná a mysteriózna. Celú dobu. Páčilo sa mi dozvedať sa viac o obyvateľoch bytov a často som mala problém knihu odložiť. Koniec ma prekvapil a som rada za to, aký bol!! Super, super!!!
Ja hovorim ano. Kniha ma bavila... Neviem ci patri vyslovene do skupiny hororu, ale musim uznat, ze tam bolo par momentov, kedy som sa zlakla.
Cakala som nieco ine, kedže spisovatela mam rada a jeho seria s prokuratorom Szackim je vyborna. Ale zase, ked si uvedomim, ze to je jeho prvotina, tak napad to bol zaujimavy.
je skoda a hadam aj hanba, ze miloszewskeho prvotina vychadza u nas az v r. 2016....zaner ma bavil dost, akurat troska kolisalo tempo knihy, nejasne motivy a troska tej schemy. napriek tomu sa tesim na dalsiu knihu od ZM
Kniha mala vela logickych pochybeni .. ale stale som mala na mysli, ze je to jeho prvotina. Pacila sa mi zapletka a v niektorych momentoch aj jeho "prekvapenia". Mohol sa viac pohrat s koncom, takto som mala pocit, ze to len nejako potrebuje ukoncit ...
Celkom snaživé. Takou prvotinou sa môže pochváliť máloktorý spisovateľ. A o živote v panelákoch je toho málo. Minimálny priestor, pomerne veľa postáv, viaceré zbytočné, len na nahnanie normostrán. Kto má rád Osvietenie, mal by prečítať aj toto...
Kniha sa mi nepáčila. Inak mám tohto autora veľmi rada, ale tu som bola sklamaná. Myšlienka prekliateho paneláku plného prízrakov, no vyšiel z toho dosť čudný mix. Škoda, lebo poľské reálie boli opäť zaujímavé a hlavné postavy dobre vykreslené.
„Směšné, napadlo Wiktora, jaký vznešený a ušlechtilý je strach, který popisují v románech. Pravděpodobně je píší lidé, jejichž jedinou obavou je, že jim terminál v nákupním centru odmítne kartu a prodavač se na ně podívá nevrle. Papíroví hrdinové dokáží oněmět úžasem, ztuhnout strachy, chloupky na krku se jim zježí a v žaludku se jim objevuje kámen těžký jako černá díra. Ve všech těchto popisech smrtelného zděšení, když se člověk postaví čelem Odvěkému zlu, chybí zásadní element. Že chce člověku chce neskutečně srát.“
O Hautalově Architektu temna lidem tvrdím, že je o strašidelném paneláku. Miłoszewského Domofón je jím ale mnohem více ve smyslu, že jde fakt o panelák, a strašidelný. V něm se začnou dít obyvatelům podivné věci, aby je nakonec začaly sužovat děsivé noční můry a jednoho dne zjistili, že barák nemůžou opustit. A to je teprve začátek. Strašidelné paneláky se, zdá se, těší pořád žánrové oblibě. Domofón neohromí originalitou, ale potěší nakládáním s žánrovými prvky a schopností nahustit atmosféru. Možná se to neumístí v různých žebříčcích a výběrech, ale je to příjemné a žánrově uspokojující čtení.