Drevená dedina
František Hečko
https://www.databazeknih.cz/img/books/50_/50059/bmid_drevena-dedina-TBP-50059.jpg
4
8
8
Dej románu, ktorý sa odohráva na Orave, vymedzil autor Oslobodením a víťazstvom socialistických výrobných vzťahov vo svojej dedine. Tento časový rámec Hečko úzkostlivo stráži a vypĺňa ho kronikárskym zaznamenávaním významných dobových udalostí v celospoločenskom meradle. Životné skúsenosti pretavil do konkrétnych ľudských osudov a v nich a cez ne zobrazuje zápas nového so starým, modelujúc živé, ostro vyhranené postavy, plné odhodlania prekuť život v lepší a dôstojnejší. Os deja tvoria osudy troch generácií roľníckej rodiny, spojené početnými niťami s ostatnými postavami dedinského prostredia a vzdialenejšieho okolia. Drevená dedina je dielo, v ktorom autor citlivo zobrazuje jedno z významných období budovania socialistickej dediny. Jednotlivé oblasti Hečkovho celoživotného diela svojou širokou a mnohovrstvovou spoločenskou a osobnou motiváciou ako aj funkčným zameraním predstavujú organický celok. V jeho básňach, románoch i v tematicky a žánrovo rozmanitej publicistike rezonujú pálčivé dobové problémy, ktoré autor intenzívne prežíval a stvárňoval z hľadiska pokrokových ideí. František Hečko svojimi dielami pomáhal odkrývať nové javy a stránky skutočnosti, formovať vedomie čitateľov v duchu potrieb novej, socialistickej spoločnosti.... celý text
Romány Literatura slovenská
Vydáno: 1986 , Tatran (Bratislava)Originální název:
Drevená dedina
více info...
Přidat komentář
Děj knihy dost vyjadřuje dobu, v níž ji autor napsal. Jde o dobu politických procesů, přičemž zde jsou nastíněny vztahy na tehdejším venkově. Přesto se mi Ptáčníkovo nebo Řezáčovo dílo líbilo víc.
Štítky knihy
Slovensko, Slovenská republika venkov kolektivizace
Autorovy další knížky
| 1960 |  Červené víno |
| 1986 | Drevená dedina |
| 1982 | Červené víno 1 |
| 1959 |  Svatá tma |
| 2001 | Červené víno 1 (1. a 2. časť) |
Prečítala som 1. vydanie z r. 1953. Musela som po internete hľadať staré výrazy ako napr. záčin, palesáky, nemce - bolo toho veľa, čomu som už nerozumela. Neľutujem. Podľa rozprávania pamätníkov tej doby, autor príliš neprikrášľoval. Dokonca na začiatku knihy som neverila, že to prešlo cenzúrou, takú ostrú kritiku som v tejto tzv. tendenčnej knihe naozaj nečakala. Ani na konci kniha nie je príliš sladká, odráža ako realitu tak i naivitu presvedčených komunistov:
príklad zo str. 565-566 (téma je združstevnenie dobytka, schôdza prípravného výboru) Ondro Zoba: " - ale ja sa nebudem dívať, ako mi nejaký družstevný blázon katuje moje hovädá!"
Štefan Jandek Zobu poteší: "... Ja sa od svojich neodlúčim - i keď budú v družstve, predsa len budú moje..."
- "To je rúče slovo," prisvedčí predseda, "a tak by mali hovoriť aj ostatní gazdovia."
- "Veď by vraveli, keby mali družstvo v rukách," sprieči sa Matej Pjontek - "ale kto mu je na čele? Domkári, troškári, polštvrtkári z Mrzáčky a štvrtkári z Dolného konca!"
- "A Jožko Grajciar?" - opýta sa zlostne Pavo od Múčiny // občianskym menom Pavol Zoba//
- "To je jeden! Ale ostatní... Robotníci z píly nám majú rozkazovať? Zeme nie sú dosky... Ondra Zobu ste vytisli..."