Druhý názor

27.10.2022

V 90. rokoch u nás boli v obrovskej móde lekárske trilery (Kóma, Chameleón, Select, Případ dívky v tísni, Smrteľná diagnóza). Druhý názor sa k nim hlási už na obálke tvrdením, že je to thriller z nemocničného prostredia. Nuž, nie je. A to nemyslím ironicky, ani ako subjektívny názov. To je proste fakt. Druhý názor nie je triler. Hlavným hrdinom je lekár, ktorý sa snaží zachrániť umierajúceho chlapca. To nemá s trilerom nič spoločné, to je proste dráma. Áno, objavuje sa tu mužská postava č. 1, vinou ktorej sa s dej začne v istom bode uberať smerom k PRÁVNICKÉMU trileru, ale to jednak s lekárskym nemá nič spoločné a jednak z tejto dejovej vedľajšej linky sa upustí rovnako rýchlo, ako sa k nej pristúpilo. No a následne tu máme mužskú postavu č. 2, ktorá pre zmenu hrdinovi závidí a pre jeho zničenie je schopná urobiť viacero nepekných vecí, ale ani najhoršie z nich nemajú nič spoločné s trilerom. Takže ak budete čakať niečo na spôsob Crichtona, McClurea, Cooka alebo F. Paula Wilsona, tak budete brutálne sklamaní. Problém však nie je v tom, že to nie je triler. Problém je v tom, že Druhý názor je proste strašne slabý román. Má nesmierne nudné postavy, extra nezáživné dialógy a autor píše tak mdlo, že ak si od neho už nikdy nič v živote neprečítam, nebudem to na konci svojej životnej pozemskej púte vnímať ako chybu. Akoby toto všetko nestačilo, od istého bodu príbeh začne vykazovať povážlivé stopy po telenovele. Ona sa páči jemu a on sa páči jej, ale sú tu ich bývalí partneri, ktorí by sa k nim radi vrátili, ale oni to už považujú za uzavretú záležitosť a chcú sa pohnúť inam. To akože fakt? Toto fakt nemá ani len na 3* a to som ešte slušný.