Dukla

Dukla
https://www.databazeknih.cz/img/books/33_/336696/bmid_dukla-kXm-336696.jpg 5 10 10

Andrzej Stasiuk sa zaraďuje k najvýznamnejším a najprekladanejším poľským autorom. Je nositeľom najprestížnejšej poľskej literárnej ceny Niké za prózu Idúc do Babadagu. Dukla je súbor kratších próz, ktorá bola tiež nominovaná na cenu Niké. Stasiuk sa tu prejavuje ako nesmierne citlivý, koncentrovaný pozorovateľ ľudí vidieka, malého poľského mestečka Dukla, prírody... Dej voľne prechádza i na Slovensko – na Spiš, do Kežmarku, Levoče a severo-východnej časti našej krajiny. Túto publikáciu finančne podporil Instytut Ksiazki - prekladateľský program POLAND. Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.... celý text

Literatura světová Povídky
Vydáno: , BAUM
Originální název:

Dukla, 1997


více info...

Přidat komentář

janha
09.04.2020 5 z 5

Stefania Szostok napsala výstižně v recenzi na Duklu, že „jazyková vytříbenost a spojení lyrické jemnosti s brutalitou a špínou současné reality jsou už Stasiukovým autorským poznávacím znamením. Nechybí ani v Dukle, která není pouze metafyzicko-intelektuálním projektem sebepoznání, ale také krásným portrétem naprosto skutečného podhorského městečka. Před našima očima vytváří autor z prachobyčejných událostí a věcí obtěžkaných světem soukromý mýtus."

martineden
23.02.2020 5 z 5

Magie polského venkova...


bondula
03.09.2014 5 z 5

Útla, no hutná knižka. Dve tretiny rozsahu zaberá novela Dukla, kde autor popisuje toto zabudnuté, no pre neho akýmsi spôsobom významné poľské mestečko. Spomína na svoje staršie cesty do Dukly i na svoje opakované návraty. Dukla v rôznych ročných obdobiach, v rôznych dňoch v týždni, v každom počasí. Čo sa tu mení a čo ostáva. A hľadá asociácie so svojim životom, zážitkami z mladosti, cestami po okolí v zrelom veku. Do popredia vystupujú znova oba fenomény, ktoré Stasiuka fascinujú - priestor a čas.

Poslednú tretinu zbierky tvoria krátke poviedky, až mikropoviedky. Akási prírodná lyrika, poetický opis chvíľ v oblasti poľsko - slovenského pohraničia, kde autor žije. Znova charakteristické momenty, noc, búrka, príchod jari, skorý október, vlci lovia laň. Ohromne ma tieto texty oslovili! Že si prečítam jeden pred večerou... no nedalo sa od nich odtrhnúť! Skvelá knižka, Stasiuka mám rád a toto dielo ma nesmierne potešilo.

"Až všechno pomine, zbude tu ješte nebe, které se momentálne rozprostírá nad městečkem Dukla, nad vesničkou Losí, nad jižním Polskem a nad celým světem. Nebude tu ani živáčka, ale ten obraz lidské duše, jejího já a inteligence bude existovat dál v čase, který se bude zvolna proměňovat ve věčnost, až se nakonec i on sám rozplyne jako všechno to ostatní."