Dům prázdnoty
Argonantus
Nejsložitější dobrodružství dostihne písaře Argonanta po patnácti letech od začátku jeho působení, popsaného v románu Sedm ryb (Beletris, 2014). Argonanta provází jeho žena Judita, která má v tomto příběhu tu nejnebezpečnější a vlastně úplně hlavní roli. Jejich putování vede pouze mezi Prahou a okolím Litoměřic, přesto se jim podaří odhalit překvapivá tajemství vlastních životů i několika předchozích staletí dějin. Svět rytířů, draků, hradů a erbovních znamení i jejich skrytého významu tu ožívá v úplně největším rozsahu.... celý text
Přidat komentář
Doteraz najrozsiahlejšie Argonantovo dielo, zatieňujúce svojej kompexnosťou a mnohovrstvením všetko, čo som od neho doteraz čítal. Tradične vychádzajúc z dôslednej znalosti historických reálií sa tentokrát príbeh opiera o pátranie dvojice postáv (kronikára a jeho ženy) odhaľujúcich ponuré okolnosti udalosti z prelomu prvého tisícročia na území okolo Litoměřic, pretavujúcich sa do prekérnej situácii v 12. storočí, keď kráľ a miestne rody musia čeliť takmer všemocnému záporákovi (a vlastne nikto tak celkom netuší prečo a čo im vlastne hrozí).
Dômyselná skladba deja budovaná z rôznych smerov a je tvorená viacerými vrstvami, v ktorých si na svoje nepochybne prídu milovníci historie, fantastična, ezoterných umení i napínavých príbehov. V spleti odkazov na stredoveké kroniky, alchymické spisy ako aj iné Argonantove diela sa na stránkach rozpletá medzigeneračný konflikt, v ktorom mi miestami nebolo úplne jednoduché sa zorientovať. Ústredná linka sa však bezohľadne ženie vpred a aj keď je tempo rozprávania kolísavé (miestami by som povedal, že zámerne), nemal som vlastne ani na okamih pocit, že som sa úplne stratil. A veľa súvislostí, ktoré som minul či nepochopil (asi hlavne preto, že v historických reáliách vcelku tápem) sa postupne servírujú celkom priamo.
Otvorene sa priznám, že v kronikárskych geograficko-historických pasážach som sa aj po niekoľkých čítaniach trochu strácal, ale vlastne mi to vôbec nevadilo. Predpokladám, že veľa zvratov, ktoré ma prekvapili, by pozornejší čitateľ odhalil a predvídal skôr, ale ja som človek jednoduchý a nechal som autora, nech si so mnou robí čo chce. A užil si to mierou vrchovatou. Nečítal som tak len historicko-fantastickú detektívku, ale aj osobnú knihu, ktorá sa priamo so mnou rozprávala o manželstve (či manželstvách) a rodine, kde som si v spleti hermetických symbolov pripomenul, že na svet sa občas dá pozerať aj inak a vo výsledku si napriek väčšinou vcelku struhujúcemu deju užil aj niekoľko intenzívnych sebareflexívnych momentov.
Bola to fakt luxusná jazda a som presvedčený, že svojom komplexnou a dômyselnou skladbou by mohla byť nielen príjemným ale aj obohacujúcim čítaním pre širšie spektrum čitateľov.