Elektra
Jennifer Saint
Jennifer Saintová, autorka románu Ariadna, dala v nádhernom lyrickom príbehu Elektra hlas trom ženám spútaným prastarou kliatbou rodu Atreovcov, ktoré sa obetovali a ich osud bol horší ako smrť. Klytaimnéstra ignoruje tajomné šepoty o rodine Agamemnóna a vydá sa zaňho. V predvečer trójskej vojny ju však zradí najhorším možným spôsobom a ona musí čeliť kliatbe, ktorá pridlho ničí jej rodinu. Trójska princezná Kassandra má dar jasnovidectva, ale nikto jej proroctvám neverí. Vie, že mesto padne, ale nedokáže zabrániť tragédii. Elektra, najmladšia dcéra Klytaimnéstry a Agamemnóna, túži len po tom, aby sa jej otec vrátil z vojny. Dokáže však uniknúť pred rodinnou kliatbou alebo aj jej osud bude sprevádzať násilie?... celý text
Přidat komentář
Prvú autorkinu knihu som nečítala, ale Elektra sa mi veľmi páčila. V príbehu hrajú hlavnú úlohu tri ženy - Klytaimnestra, Elektra a Kassandra. Súhlasím s komentárom, že názov knihy je zavádzajúci. Hlavnú rolu hrala Klytaimnestra. Jej príbeh ma veľmi bavil, hlavne jej zmena po smrti dcéry. Príbeh vidíme aj očami Elektry, ktorá síce nie je veľmi sympatická, ale v kontexte vtedajšej doby sa jej konaniu dá trochu rozumieť. Kassandrin osud bol najmenej rozpísaný a asi by som zvládla viac kapitol z jej pohľadu. Knihu rozhodne doporučujem, veľmi ma bavila a bola napísaná krásnym štýlom.
Čítané v originále.
Kniha Elektra skrýva jeden z mojich najobľúbenejších príbehov z antického Grécka - príbeh o Tróji. V tejto knihe nie sú v popredí hrdinovia ako Achilles alebo Hektor, ale tri ženy Klytaimnestra, Elektra a Kassandra.
Z pohľadu Agamemnónovej ženy, dcéry a trójskej princeznej sa dozvedáme o pozadí trójskej vojny, o krviprelievaní, rodinných kliatbach a osude týchto žien v období vojny. Je to znova písané pomalým opisným až poetickým štýlom, ktorý sa mi veľmi hodí k tomuto obdobiu.
Od autorky som prednedávnom čítala Ariadnu, ale musím priznať, že tá sa mi páčila trošičku viac. Každopádne, teším sa na ďalšiu knihu.
Ariadna sa mi páčila o niečo viac, ale aj táto kniha bola pútavá a od pravej strany som ju nevedela pustiť z ruky. Určite sa teším aj na tretiu knihu od Jennifer Saintová. Vrelo odporúčam.
Mnohem lepší než autorčina Ariadna. Nicméně pojmenování Elektra je opět zavádějící, protože hlavní roli tady má ve skutečnosti Elektřina matka Klytemnéstra.
Elektra, druhá kniha, ktorú som od autorky čítal, sa nesie v podobnom duchu ako Ariadna. Opäť nám dáva do popredia silné ženské hrdinky v nádhernom prostredí antického Grécka. Oproti prvej knihe je dej plynulejší a všetka akcia nie je naprataná do posledných strán knihy. Najviac ma bavila dejová linka Klytaimnéstry - manželky mykénského krále Agamemnóna. Môžeme v nej vidieť prerod z mladej princeznej zatienenej krásou svojej sestry v nebojácnu kráľovnú. Postava Kassandry po dejovej stránke veľa vody nenamúti, ale jej psychológia je najlepšie vykreslená. Ukazuje nám, že: hlas dieťaťa akokoľvek pravdivý, neznamená nič v ušiach tých, ktorí zabudli počúvať. No a napokon tu máme samotnú Elektru. Nejedná sa o postavu, ku ktorej by si čitateľ mohol vytvoriť nejaké extra veľké sympatie. Je to veľká manipulátorka a jej zaslepená láska a obdiv k otcovi bude pre väčšinu ľudí nepochopiteľná. Na to, aby človek dokázal pochopiť jej konanie sa musí na jej príbeh pozrieť optikou starovekých Grékov a zasadiť si ho do celkového kontextu. Vzbura dieťaťa voči otcovi bola považovaná za hybris (prekročenie medzí) a hrozil za to boží trest. Rovnako ako v Ariadne aj tu strhávam bod za slabo napísané mužské postavy. Viem, že by to knihu spravilo hrubšou, ale naozaj by je to významne pridalo na hodnote. Kniha samotná je po vizuálnej stránke klenot. Jedna z najkrajších kníh, ktoré v knižnici mám. Odporúčam.
Oddychové, oku lahodiace príbehy hravo i nemilosrdne prebúdzajúce nenásytnú, no predsa podmanivú atmosféru divokej gréckej mytológie, sú na útlmom a lenivosťou prešpikované letné dni ako stvorené. Na jednej strane zákerné intrigy, pozemské i nebeské mocenské hrátky a búrlivé, všakovakými vrtochmi sprevádzané emócie, na druhej strane pútavé, vábivým hláskom prehovárajúce príbehy, od ktorých sa nemožno odtrhnúť.
Odhliadnuc od jednej mimoriadne otravnej nemenovanej postavy, po ktorej je, len tak mimochodom, pomenovaná celá kniha, je presne takým príjemne oddychovým lákadlom aj Saintovej Elektra. Príbeh na jednej strane známy, možno i trochu ohraný, no predsa výrečný, mámiaci (ne)prekvapivým ženským aspektom. Nežným i pokorným, oddaným, nezlomným, no kde-tu i zlomyseľným.
Klytaimnéstra, Kassandra, Elektra, napätá, vojnou sa zmietajúca doba a neústupčivý hlas ženy z "hlbín" sa derúci na povrch. Túžiaci po mieri, pomste i po uznaní, po šťastí detí i po kúsku pozornosti či aspoň nie po prehliadaní.
Podobne ako v Ariadne, aj v Elektre Jennifer Saintová prenechala priestor pútavým rozprávačkám, ženám snažiacim sa do sveta vykričať svoju starosť, smútok, zápal i bôľ, čím neslávne známemu konfliktu (Trójska vojna) prepožičala síce nepotrebný, no predsa vábivý novátorský punc, musím však uznať, že som pri čítaní nie vždy ujúkala úprimnou radosťou.
Kým s hrdou, nepoddajnou Klytaimnéstrou a nenápadnou, občas roztržitou Kassandrou sa autorka náležite vyhrala a dodala im potrebný šmrnc, za Elektru by si bez pardonu zaslúžila lopatou... Nuž, človek nemôže mať všetko, občas sa musí zmieriť aj s ufňukanými, zaslepenosťou poznačenými indivíduami, dojem z čítania by to však pokaziť nemalo (aj keď, nuž, mne ho trochu pokazilo).
Aj napriek Elektre je však Elektra príjemnou oddychovkou.