Přidat komentář
Nečítala som to už asi 15 rokov, ale v čase dospievania to bola jedna z mojich najobľúbenejších kníh, ktorou som sa týrala stále dokola. Nevedela som vtedy nič o jazyku, štýle a po rokoch ho ani neviem zhodnotiť, viem len, že som ju vedela takmer naspamäť. Až takmer váham, či na ňu po rokoch siahnuť a riskovať, že si pokazím tú zapamätanú bázeň a obdiv k celej rodine, ktorá sa spolu s Erikom trápila i radovala, aby nakoniec dospela k nevyhnutnému.
Čítala som ju veľmi dávno, niekto mi ju odporučil a ja som netušila do čoho idem. Bola to prvá kniha, pri ktorej som plakala. Neľutujem však, skôr cítim obdiv k sile chlapca a jeho okolia, a obdiv k jeho matke, že sa takto dokázala podeliť s celým svetom o svoj príbeh a zároveň aj o príbeh iných matiek v podobnej situácii. Veľmi, veľmi smutné, ale zároveň pekné a citlivé.
Obľúbená kniha mojej sestry. Mne trval dosť dlho, kým som sa k nej dopracoval, ale neľutujem. Je krásna, citlivo napísaná a inšpiratívna. Len ma trochu prekvapil štýl písania. Na to, že autorka je profesionálna spisovateľka, mi tá kniha neprišla nejak umne napísaná a krásna je skôr príbehom a samotným Erikom, než štýlom písania. Popravde, autorka ma svojím správaním skôr štvala.
Prvy krat som knihu citala asi pred 25 rokmi ..... pred dvomi fokmi znovu .Skutocny pribeh .....
toto bola povinná jazda, bez ktorej by sme vyzerali ako neandertálci. našťastie je to veľmi dobre napísaný príbeh, žadna na efekt vypočítaná komerčná jazda. a tým, že to má autobiografické črty, to bolo ešte silnejšie.
samozrejme, knihu mi niekto „odobral“. nech mu padne na úžitok.