Eskimák na korze
Ján Marton

Ján Marton vo svojej druhej zbierke šetrí slovami a o to majú jeho verše bez rýmu väčšiu silu. Je to koncentrát pocitu, beznádeje, úprimnosti... Je to nárek duše, ktorá sa zvíja, plazí, skučí, plače a jediné, čo sa jej podarilo dočiahnuť, je pero. Tak sa ho chytá, stíska ho spotenou dlaňou a ryje s ním do sveta svoje slzy. Nezaujíma ju, aká bude odozva. Potrebuje úľavu, žiada sa jej prežiť, aj keď to v niektorých básňach vyznieva možno opačne. Neverte tomu. Marton sa narodil pre nás všetkých... Keď prežije on, prežije aj ľudstvo.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
2009 | ![]() |
2010 | ![]() |
2014 | ![]() |
2013 | ![]() |
2010 | ![]() |
Kratučké básne Jána Martona sa čítajú dobre a rýchlo. Prekvapia úprimnosťou a emóciami. Páčili sa mi romantické veršíky: "Odkladal som si ťa na horšie časy, prikrýval snami a ukrýval pred pravdou..." Čo ma však zarazilo, bolo občasné používanie vulgarizmov, ktoré ako keby zabíjali tú krehkosť básní. Napriek tomu je to dobrá zbierka.