Filosofická víra
Karl Jaspers
Šest přednášek o základních otázkách a smyslu filosofie, o člověku, o vztahu filosofie a náboženství, o věčné pravdě.
Přidat komentář
Myšlenky Karla Jasperse formulované v přednáškách "Filosofická víra" vedou k zamyšlení nad tím, co to vlastně víra je, zda je potřebná (v dnešní době) k filosofii. Kierkegaard jednou kdesi napsal, že filosofie teologii příliš podceňuje, zda se tento názor přenesl i do dvacátého století ke Karlu Jaspersovi? Těžko říct, o teologii se téměř nezmiňuje, co jistě nepodceňuje, je náboženská víra a náboženství obecně. Snad proto, že náboženství (na rozdíl od mnohé moderní filosofie) nezapomíná na transcendenci a vztah k ní, stejně jako se (povětšinou) nesnaží uspořádat svět jako systém objektů a jiné jevy (např. vztah mezi subjektem a objektem) buďto objektivizovat nebo "vymazat" jejich existenci. Proto Jaspers vnímá víru jako něco veskrze pozitivního, ale také jako něco, co v moderní filosofii chybí, a proto se snaží definovat "filosofickou víru".
Konečně také píše o falešných filosofiích, nebo "nefilosofiích", které se snaží redukovat člověka a opomenout transcendenci, které vnímá sice jako špatné, ale na druhou stranu tvrdí, že skrze nihilismus se člověk lépe dostane k filosofické víře, protože nebude tendenci jí vnímat jako "dogmatickou".
Tak. I přesto, že jsem napsal o knize komentář, musím říci, že mi mnoho myšlenek a jejich propojení mezi sebou stále uniká. Ačkoli "Filosofická víra" vypadá jako útlá knížečka, obsahově je velmi hutná. Ale stojí za to ji přečíst.
Dobre napísané a podnetné dielo, v ktorom Jaspers formuloval spostoj (svojej) filozofickej viery. Je to viera prejasnená myslením. Pohnútkou tu asi nebude nejaký boj s tradičnou náboženskou vierou. Vnútorný život veriacich v cirkvi je istým spôsobom "chránený". Skôr sa obracal k ľuďom, ktorí žijú v západnej spoločnosti, kde už kresťanstvo nie je samozrejmosťou a potrebujú si v tejto situácii reflektovať svoj duchovný život a rozvíjať ho. K hľadaniu, pre človeka potrebnej a nevyhnutnej viery, im podľa Jaspersa môže poslúžiť aj filozofia, ktorá osvetľuje to, čomu veríme.
Jaspers však nemá na mysli vieru náboženskú, vieru podľa neho „dogmatickú“ - odvolávajúcu sa na pravdu zjavenia, ale vieru filozofickú. Pri nej ide o prejasňovanie viery prostredníctvom filozofovania. Viera má podľa Japersa pôvod v slobode človeka, ktorý si je vedomý, že jeho sloboda mu bola darovaná transcendenciou.
Autor však neverí v možnosť zladenia náboženskej viery a filosofie. A tak vlastne redukuje náboženstvo buď na praktizovanie náboženstva a prijatie vierovyznania, alebo na postoj filosofickej viery, ktorý však podľa autora z definície nesmie prijať žiadne konkrétne vyznanie, ale musí zostať "otvorený". A preto ma Jaspers celkom neprevedčil. Z toho by vyplývalo, že napr. veriaci kresťan nemôže myslieť a filozofovať a naopak filozof zase prijať kresťanstvo.
Aj keď niečo na tom bude a náboženské vyznanie skutočne formuje myslenie. Ale zároveň je aj neustálym impulzom pre premýšľanie o viere. Kto môže povedať, že už celkom pochopil kresťanské dogmy a nepotrebuje viac rozlišovať? A nie je aj vyznanie viery odvahou veriť v "to", o čom nemám "stopercentnú" istotu, ale neustále sa k tomu tajomstvu môžem len približovať? A nebolo aj Abrahámovo povolanie zjavením a nie len "skokom viery" do neznáma? Nie je krátkozraké stavať do protikladu náboženskú prax a vyznanie so samotnou vierou? Neprejavuje sa viera najčastejšie práve náboženskou praxou?
Je cítiť, že sám Jaspers sa nikdy nestotožnil s kresťanstvom a vlastnou protestantskou cirkvou a svojimi textami odpovedal aj na isté tendencie u jeho filozofujúcich súčasníkov teológov, ktorí zase absolutizovali náboženské poňatie viery (pr. dialektická teológia).
Autorovy další knížky
| 2006 |  Otázka viny: Příspěvek k německé otázce |
| 1996 | Úvod do filosofie: Dvanáct rozhlasových přednášek |
| 1994 | Filosofická víra |
| 2008 | Duchovní situace doby |
| 2000 | Šifry transcendence |
Dobrý úvod do filozofie Karla Jasperse. Velmi inspirativní.