Filozofia chôdze
Frédéric Gros
https://www.databazeknih.cz/img/books/44_/441244/bmid_filozofia-ch-dze-hlR-441244.jpg
4
2
2
Kniha Filozofia chôdze francúzskeho filozofa Frédérica Grosa, profesora politickej filozofie na Univerzite Paríž XII, je bestsellerom na knižnom trhu. Ide o filozofickú knihu písanú ľahkým esejistickým perom, prístupnú aj bežnému čitateľovi. Predajnosť knihy len vo Francúzsku dávno presiahla počet 100 000 výtlačkov. Samotná téma chôdze, tej najobyčajnejšej a najprirodzenejšej ľudskej činnosti, je tu z filozofickej perspektívy reflektovaná v rozličných podobách prechádzania, putovania či túlania sa. V 25 esejach autor postupne otvára nesamozrejmé súvislosti medzi písaním, literatúrou, premýšľaním a chodením, prechádzaním sa. Chôdza nie je nijaký šport, nejde pri nej o techniku, súťaženie, výsledky a víťazstvá oveľa viac je slobodným, často pomalým kráčaním bez vopred daného cieľa. Ink vyzerá lesná vychádzka, inak zase putovanie horskými úbočiami, mestský flanér nedá dopustiť na výhody spojené s potulkami modernou megapolis. Kniha ponúka aj množstvo zaujímavých súvislostí medzi chôdzou a osobnosťami, ktoré sa ňou preslávili: kynici, F. Nietzsche, A. Rimbaud, J.-J. Rousseau, M. Gádhí, H. D. Thoureau, G. de Nerval. Téma chôdze je blízka nám všetkým, môžeme ju slobodne praktizovať kedykoľvek sa nám zachce, je zadarmo, je to radosť chudobných jej zmysel však vôbec nespočíva len v jej výkone, podporuje aj duchovnú tvorbu: človek si pri nej oddýchne, zregeneruje svoje telesné a duševné sily: telo, nohy nás nesú ako samotný nosič, zatiaľ čo mysľou sme už možno kdesi inde. Telo vedie dialóg s mysľou v režime oslobodenom od starostí a stresu z práce a domácich malicherností; dodáva nám odvahu vykročiť tým správnym smerom, nech je to hocikedy.... celý text
Přidat komentář
Štítky knihy
putování filozofická antropologie chůze pohybové aktivity filozofické aspekty filozofické eseje
Filozofia chôdze
Počiatočné nadšenie (do strany 50) postupne vystriedalo ochabenie záujmu (do polovice) až mierne rozpaky (zvyšok knihy). Knihu som nakoniec dočítal viac-menej z povinnosti, len v rámci akejsi osobnej výzvy nevzdať to. Je pravda, že kniha obsahuje krásne myšlienky, ale pri ich hľadaní treba byť veľmi pozorný, lebo text okolo nich občas nudí. Keďže som knihu čítal po večeroch v posteli, hodnotím pozitívne aspoň jej príspevok k rýchlejšiemu zaspávaniu.
Jednotlivé kapitoly boli nevyvážené, nechcem napísať priamo, že ich kvalita kolísala, na to mám s filozofiou a žiaľ aj s chôdzou málo skúsenosti. Jednoducho ma niektoré eseje bavili viac, iné menej. Celý čas som si pri čítaní kládol otázku: komu je vlastne táto kniha určená? Kto je jej cieľová skupina? Sú to intelektuáli „filozofujúci“ pri káve a cigaretke v kaviarni, alebo sú to aktívni, športovo založení jedinci? Neviem, ale zdá sa mi, že prienik týchto dvoch skupín musí byť dosť malý na to, aby kniha mohla zaujať širšie masy.
Naozaj veľmi zvláštna kniha. Tak veľmi by som chcel túto knihu posunúť niekomu zo svojho okolia, ale nepoznám nikoho, kto by sa jej čítaniu mohol potešiť. To sa mi ešte nestalo.
„Nemôžete zabíjať čas a neurážať tým večnosť!“
6/10