Hačava
Rasťo Piško
https://www.databazeknih.cz/img/books/72_/72625/bmid_hacava-ICC-72625.jpg
4
3
3
Podtitul: Spomienky péesáka Príbeh sa odohráva v období „začiatku konca“ totalitných režimov vo východnej Európe. Sledujeme v ňom osudy skupiny vojakov, ktorí dva roky strážili tzv. Železnú oponu. Príbeh je pretkávaný drsným vojenským humorom, ale aj veľkými ľudskými citmi a túžbami, ako aj nezmyselným fanatizmom, zradou a podlosťou. Prvé vydanie... celý text
Přidat komentář
Vždy ma poteší, keď pridávam prvý komentár. Rasťo Piško ma prekvapil, očakával som akési humorné až groteskné príhody z vojenčiny, ale nebolo to tak. Niežeby sa sem tam nemihli komické momenty, ale ide o serióznu tému, veľmi dobre napísanú, ide z toho fúra autenticity. Predpokladám, že mnoho z toho má autobiografické črty. Kniha sa skladá z kapitol, ktoré pojednávajú o jednotlivých postavách, vojaci, dôstojníci, civili, ženy, dokonca jedna kapitola je o hercovi Milošovi Kopeckom. Časový rámec je začiatok osemdesiatych rokov, 1981 - 1983, Šumava, hranica s Rakúskom. Parádna kniha, v mojich očiach Rasťo Piško výrazne vyrástol, i keď ani predtým som ho nebral nijako negatívne, práve naopak. Teším sa na jeho ostatné knihy.
Autorovy další knížky
| 2010 |  Hačava |
| 1999 | ... z druhej ruky |
| 2014 |  Koniec kankánu |
| 2011 | Bohémska kolonáda |
| 2015 | Stano Radič - Majster nenápadnej pointy |
Román poskytuje pohľad do fungovania pohraničnej stráže za čias socializmu. Niekedy úsmevný, inokedy tragický. Atmosféra, postavy, medziľudské vzťahy aj situácie sú vybudované na vysokej úrovni a miestami vhodne hyperbolizované, aby pôsobili komicky. Mojou najväčšou výčitkou voči románu je však jeho forma. Skladá sa z relatívne krátkych kapitol. Každá kapitola sa venuje inej postave a názov nesie jej meno. Na rozsahu takmer 400 strán tak autor predstavuje desiatky postáv a ich príbehy. Nebolo treba dlho čítať, aby som sa v menách úplne stratil. Na postavy ako také som nezabudol, pamätal som si ich príbeh a problémy, no nevedel som im priradiť meno. To bol problém, ak dve alebo viac postáv prišlo do kontaktu, vtedy som si nevedel spojiť súvislosti, čo mi výrazne ukrojilo zo zážitku. Pri čítaní som mal často pocit, že každých 10 až 15 strán začínam čítať novú knihu, lebo autor vždy predstavoval novú postavu a jej problémy. Príliš veľa času sa tak venovalo budovaniu postáv a zápletky, no nemám pocit, že by niekedy prišlo uspokojivé vyvrcholenie ich osudov. Ani záver v tomto smere nebol bohatý. Miestami sa to teda poriadne vlieklo a celková neprehľadnosť spôsobená mojou dezorientáciou v menách to len podčiarkla. I keď, neprehľadnosť bola možno čiastočne i zámerom, a možno ju interpretovať ako obraz doby.