Hannibal

06.08.2023

Čiastočne životopisná, čiastočne beletristická kniha o slávnom veliteľovi Kartága, ktorý celý život zasvätil tomu, aby zničil Rím. Kniha mapuje jeho detstvo, až po skonanie. Boje spolu s otcom Hamilkarom. Postáv je v knihe príliš mnoho a často sa budete strácať, kto je kto. Samotná kniha nie je až tak extra. Keď to porovnám napríklad s knihami Mika Waltariho, ktorý si vybral starovekého hrdinu, i keď väčšinou neznámeho, ale jeho osud bol napísaný pútavo, tu to tak nie je. Skôr je to písané faktograficky, to by nevadilo, ale chýba tomu iskra. Hlavne človek čakal na Hannibal Ante Portas a to je odbité snáď na jednej stránke. Po smrti otca dobýja teda Hannibal Hispániu a aj napriek odporúčaniam obrátiť sa na juh od Kartága, pokračoval si iba to svoje a to zničiť Rím. Vydal sa teda cez Alpy, kde po ich prekročení mal v Itálii úspechy, ale klasika, vyčerpal sa. No a tu nechápem tie oslavné ódy na Hannibala, či v historických či vojenských kruhoch. Ísť zlým počasím cez veľhory a stratiť polovicu mužstva mi nepríde ako niečo príliš strategické. Potom najímať rôznych potulných žoldnierov a nadávať na nich, viď Galovia, keď oproti stojí predsa len homogénnejšia a národnejšia armáda Ríma. Bez istoty pomoci z domovského mesta. Áno, vojaci na školách dodnes jasajú nad jeho bitkami, kde zvíťazil počtom, čo z toho keď to vojsko potom stratil pri nezmyselných pochodoch či neskorších bitkách, ktoré jednoducho neodhadol a Rím už poučený len čakal a víťazil. Aj na tejto knihe krásne vidno, že aj keď mala primäť obdivovať Hannibala, u mňa naopak zasa donútila obdivovať Rím za ich neuveriteľnú pragmatickosť, to myslenie viac menej ostať pri zemi, žiadna megalománia, len skvelá taktika, zákulisné ťahy, diplomacia a ešte raz, žiadna megalománia typu prechod cez Alpy, alebo Antiochova logika, prečo majú jeho vojaci brnenie z krokodílej kože a nie z bronzu, keď bronz viac vydrží. Odpoveď, lebo to krajšie vyzerá. Potom ho samozrejme Rím vyprášil. Na začiatku knihy bolo ako jeho otec obdivoval Pyrrha a myslím, že aj Hannibal si niečo z toho Pyrrha zobral. Síce geniálne víťazstvá, ale s diplomaciou, logistikou, politikou, či víziou to bolo horšie. Alebo možno stačilo menej nenávisti voči Rímu, lebo tá vie tiež zatieniť myseľ.

24.02.2020

Kniha je napísaná vo forme spomienok starého muža, ktorého jediným životným cieľom bolo zničenie Ríma.

Muža, o ktorom rímsky historik Livius napísal: ,,Nebolo takej práce, pri ktorej by sa bol telesne unavil alebo zmalomyseľnel. Znášal rovnako trpezlivo horúčavu i mráz: často ho videli, ako spal, zakrútený do vojenského kabáta, uprostred svojich vojakov, ktorí stáli na prednej stráži. Bojoval vždy na čele svojich jazdcov a pešiakov. Prvý sa vrhal do boja, posledný opúšťal bojisko. "