Hovory Konfuciovy
Konfucius
https://www.databazeknih.cz/img/books/25_/253177/bmid_hovory-konfuciovy-Qql-253177.jpg
4
54
54
Smyslem této knihy je dobro a zdokonalováni člověka. Konfucius (551–479 př. Kr.) hlásal nové zásady spoločenského řádu, ktorý zajistil na dva tisíce let neprerušené trvání jednoho z najkulturnějších a největších národů světa. A celý daleký východ vzdával památce Konfuciově největší pocty, neboť jeho náuka obracela se k otázce pro lidstvo nejdůležitejší, totiž k tomu, jaká má být poměr člověka k člověku a jak má být lidská společnost organisována bez násilí a bez útlaku. To, čemu se nejvíc podivujeme na čínské společnosti, je vřelá lidskost a tato národní vlastnost je z valné části zásluhou učení Konfuciova. Překladatelé „Hovorů Konfuciových“ – čeští orientalisté prof. V. Lesný a Dr. J. Průšek – snažili se zachytit v českém převodu jak kouzlo myšlenky, tak kouzlo slova, jimiž myšlenky jsou vyjádřeny a učinit tak čtenáře takřka účastníkem hovorů vedených daleko na Východě před 2400 lety – hovorů, jejichž zásady jsou dnes stejně platné jako tehdy.... celý text
Přidat komentář
Nesrozumitelný, bez ladu a skladu řazený soubor konfuciánských ponaučení. Smysl většiny odstavců mi unikal. Mnohé nelze pochopit bez znalosti čínského kontextu doby. Překladatelé samotní na mnoha místech poznamenávají, že je smysl textů nejasný. Všemi odstavci se vine podřízenost a služba řádu, učení se a získávání mravní síly. Bohužel však se mnou Konfuciova nauka nerezonovala. Uvítal bych asi spíše jakýsi souhrnný výtah myšlenek, který by mě uvedl do Konfuciovy nauky a do jeho doby.
Hovory Lun-Jü sú mojim prvým bližším stretnutím s Konfuciom. Je celkom škoda, že sa na našich filozofických fakultách takmer nikto nevenuje čínskej, resp. východnej filozofii, pretože ju považujem za významnú studňu vedomostí najmä čo sa týka morálnej filozofie. Treba mať teda na pamäti, že Konfucius nebol žiadnym logikom ani metafyzikom. Cieľom jeho učenia bol mravný ideál, vzorné správanie, etika a blaho ľudu. Sám na otázky svojich žiakov týkajúcich sa stvorenia sveta, nesmrteľnosti a kozmológie odpovedal protiotázkou, ktorou podotýkal, že ak človek nepozná sám seba a svoj život, nemôže poznať ani nič o smrti či nesmrteľnosti. Takže žiadne otázky týkajúce sa transcendentálneho v Hovoroch nečakajte.
Čo považujem za škvrnu na kráse tejto publikácie je, ako spomína komentár podo mnou, že niektoré myšlienky nemajú veľkú výpovednú hodnotu a ich výber do tejto zbierky asi nie je najšťastnejší. Avšak tie, ktoré súvisia priamo s Konfuciovym učením sú veľmi zaujímavé, hodnotné a dokonca nadčasové - niektoré z nich by som veľmi jednoducho vedel aplikovať aj na dnešnú spoločnosť.
Hovory určite neboli mojim posledným stretnutím s východnou filozofiou.
Kniha jako celek je zajímavá, ale nijak zvlášť mě neuchvátila. Některé myšlenky jsou velmi podnětné a zasloužily by si komplexnější rozpracování, kterého se jim ale nedostává. Naopak jiné nemají prakticky žádnou výpovědní hodnotu - k čemu nám je vědět, že ten a ten vévoda z toho a toho státu byl či nebyl Dokonalým člověkem - není uvedeno, co dělal, jaké zásady zastával, prostě nic...
Někdy se mi dokonce zdálo, že je Konfucius nadutý (!) - viz opakovaná myšlenka, že ho v Dokonalosti nikdo nemůže předstihnout. Tyto dílčí nedostatky ovšem kvalitu díla nijak výrazně nesnižují a proto ji hodnotím spíše kladně.
Soudě podle toho, že jsem tady první s komentářem k tomuto klasickému dílu čínské filozofie, Konfucius už asi příliš nepoutá pozornost. Což je dle mého názoru škoda. Netvrdím, že bych se ve svém životě řídil zrovna taoizmem, ale mnohé z jeho myšlenek jsou mně velice blízké. Inspirují mě nesrovnatelně více než ideje současných čínských vůdců, ve kterých se zhlédli někteří naši političtí činitelé.
A riekol Majster:
,, Netrápi ma, že omne ľudia nevedia,
ale trápi ma, že ja neviem nič o človeku！
Pozoruj, čím sa človek zaoberá,
skúmaj, čo ho k tomu vedie,
všímaj si, čo ho uspokojuje,
a nie je možné, aby si ho neodhadol！
Nie, to nie je možné！
Neustále oživuj v pamäti minulé a
spoznávaj nové.
A budeš môcť byť učiteľom！
,,Ušľachtilý človek nie je nástroj！”
,,Ušlachtilý človek, najprv sám uskutočňuje,
čo hlása, a až potom chce, aby ho v tom
nasledovali aj iní！”
Ušlachtilý človek zastupuje všetkých,
a preto je nestranný.
Malý človek nie je nestranný, a preto
nevie byť zástupcom všetkých！
Učenie bez súdnosti prináša nedostatky.
Súdnosť bez učenia - ťažkosti！
,,Chceš vedieť, čo by bolo najmúdrejšie?
Priznať si, že to, čo vieš, naozaj vieš,
a to, čo nevieš, naozaj nevieš！”
A riekol Majster:
,,Ak sa vynasnažíš dozvedieť sa čo
najviac o podstatnostiach,
zbavíš sa pochybností.
Ak potom v reči svojej budeš dbať, aby si
hovoril iba o tom nepochybnom,
vyhneš sa stratám.
Ak sa vynasnažíš odpozorovať čo najviac
z toho, čo je zákonité, zbavíš sa neprijemností.
Ak potom v skutkoch svojich budeš dbať,
aby si robil iba to, čo je osožné, nedopustíš
sa ničoho, čo by si oľutoval.
A ak sa vyvaruješ chýb a nedopostíš sa
ničoho, čo by si oľutoval,
dostaneš sa k úplnému jadru svojho
štastného osudu！“
,,Hudba, pokiaľ mi je známe, vždy vyjadrovala
úsilie o vytvorenie súzvuku.
Okrem toho sa usiluje aj o najbrilantnejšiu
čistotu zvuku, vrcholné očaranie a dokonalé
nadchnutie človeka.
Ak toto všetko dosiahne, tak sa potom
zrodí výborná hudba！”
A riekol Majster:
Či nie je nádherné zotrvať v ľudskosti?
A či možno považovať za múdreho toho,
kto odmieta zotrvať v ľudskosti?
Priestupky človeka závisia aj od spoločenstva
ľudí, ku ktorým patrí.
Pozri na jeho priepustky a spoznáš mieru
ľudskosti ľudí, ku ktorým patrí！
,,Postoj ušlachtilého človeka voči svetu
je takýto:
nikdy si nevšíma, čo získa a čo stratí,
len nech je to spravodlivé！”
,,Ušľachtilí človek je naplnený
mravnou silou,
malý človek prízemnosťou.
Ušľachtilý človek je vzorom spravodlivosti
maly človek ziskuchtivosti！
Túžbou ušlachtilého človeka je úspornosť
v reči a rýchlosť v činoch！”
,,Ohľaduplnosťou nič nestratíš！”
A riekol majster:
U koho prevládne materialno nad kultúrnosťou
stane sa primitívnym človekom,
u koho prevládne kultúrnosť nad materialnom,
stane sa nepraktickým človekom.
Len ten, u koho sú kultúrnosť a materialno
v dokonalej harmónii,
len ten je naozaj ušľachtilý človek！
,,Múdrosť sa podobá potešeniu z kúpania,
ľudskosť potešeniu z vystupovania
na vrcholky hôr！
Múdrosť je tvorivý nepokoj,
ľudskosť nádherná vyrovnanosť！
Múdrosť zabezpečuje radosť z poznania,
ľudskosť - pokojnú dlhovekosť！”
,, Ušlachtillý človek sa má vedieť skloniť,
no nemusí sa pritom zlomiť.”
A riekol Majster:
Som iba dedičom a nositeľom myšlienok,
nie ich tvorcom,
som len dôverníkom a vyznavačom múdrosti
dávnych učencov！
Aj keby som sa natoľko zdokonalil,
že by som bol oprávnený stať sa Vládcom,
ani vtedy by som sa nepovažoval za toho,
kto sa už nemusí dať poučovať inými！
,,Ten, kto sa uspokojí
s jednoduchým jedlom na jedenie,
s čistou vodou na pitie
a s ohnutým ramenom namiesto podhlavníka
na spanie, dosiahne aj napriek všetkému
vnútornú vyrovnanosť a blaženosť.”
,,Mal si mu povedať, že som človek,
krorý od nadšenia zabúda jesť
a od radosti zabúda spať.
Človek, ktorý ani netuší, že ho už
obchádza staroba, lebo aj to
si zabúda všímať.！”
Múdrym som sa nebarodil.
To iba usilovným študiom minulosti
som začal rozumieť prítomnosti！
,,Ešte som nestretol Dokonalého človeka！
Ušľachtilého, to už možno áno！”
A riekol Majster:
Tak ako prebujnelá rozkoš vedie k vyčerpanosti,
tak prehnaná striedmosť vedie k
bezcitnosti.
Lenže prebujnelá rozkoš je omnoho
horšia než prehnaná striedmosť！
Ušľachtilý človek si je istý svojim konaním,
a preto sa môže nechať životom spokojne
uchlácholiť,
malý človek sa jednostaj za niečim pachtí,
a preto je neustále hašterivý！
A riekol Majster:
Láskavosť, neprejavovaná v medziach,
je unavujúca.
Dôstojnosť, neprejavovaná v medziach,
je stiesňujúca.
Odvaha, neprejavovaná v medziach,
je drzosť.
A priamosť, neprejavovaná v medziach,
je hrubosť.
,,Neunavne sa vzdelávajte tak, ako keby
ste sa hnali za niečim, čo nikdy nie ste
schopný dohoniť, ale čo za žiadnych
okolností, nechcete stratiť！”
,, Je lepšie rozsvietiť čo by len, malú sviečku,
ako preklínať temnotu.”
,,Jedine obmedzenia, ktoré sú v ľudských životoch,
si kladieme sami.”
,, Mám naozaj velké šťastie, vždy keď som sa dopustil
chyby , vyčítali mi ju.”
, Koreňom zla, je nedostatok poznania.“
,,Múdry človek hľadá všetko v sebe,
nerozumný človek všetko v druhom.”
,,Pravda zbavuje život, všetkej poezie.“
,,Život je v zásaďe jednoduchý, a skomplikuje
sa, až keď sami, na komplikovanosti trváme.“
V mojom prípade to bola práve táto kniha, ktorá odštartovala záujem o sebapoznanie a sebakritiku. Pre jej jednoduchosť by som odporúčal vykročiť na cestu filozofie práve ňou. Ona ma ďalej nasmerovala k stoicizmu (Seneca, Aurelius, Epiktétos), pretože sama obsahuje intrapersonálnu etiku - teda sebanápravné myšlienky a úvahy.
Výborně shrnutý život Konfucia a souhrn jeho "výroků". Myšlenky, které neztrácejí - neměly by ztrácet - svůj význam ani dnes.
Štítky knihy
Čína čínská literatura starověk čínština konfucianismus komentáře čínská filozofie
Autorovy další knížky
| 1977 |  A riekol Majster: [z klasických kníh konfuciánstva] |
| 2006 |  Rozhovory a výroky (Lun jü) |
| 2012 | Tak pravil Konfucius |
Konfuciovy myšlenky jsou v mnohém srovnatelné třeba s řeckými Stoiky, ale přijde mi, že nejsou ještě tolik dotažené nebo jsou místy i hodně naivní. Určitě je důležité klást do popředí rozum a dobro, ale opravdu nemůžeme čekat, že když takový bude panovník, tak všichni poddaní taktéž rázem změní myšlení. Některé pasáže jsou pro nás hodně bezvýznamné, protože Konfucius pouze komentuje charakterové rysy dobových postav nebo učedníků. Pokud se tedy neorientujete ve starověké čínské historii, má to pro vás stejnou výpovědní hodnotu jako když někdo v MHD poví, že je Pepa chytrý hoch. Jako základ pro pozdější filosofické a duchovní směry dobré, ale ve srovnání s novějšími texty trošku slabší.