Hřmící moře: Čtyři námořní velitelé a poslední velké námořní střetnutí během války v Tichomoří 1941-1945
Evan Thomas
Kniha popisuje osudy čtyř námořních velitelů - dvou japonských a dvou amerických - jejichž životy se sešly během bitvy v Leytském zálivu v říjnu 1944. Autor vychází z velkého počtu vzpomínek, deníků, korespondence, poválečných výzkumů, oficiálních hlášení a rozhovorů s japonskými a americkými účastníky.
Literatura naučná Historie Vojenství
Vydáno: 2010 , Naše vojskoOriginální název:
Sea of Thunder: Four Commanders and the Last Great Naval Campaign 1941-1945, 2007
více info...
Přidat komentář
Nejedná se o klasickou faktografickou knihu, kterých je o WW2 napsáno bezpočet. Na životních osudech čtyřech velitelů se snaží ilustrovat to, jak povaha a zkušenosti každého ovlivňují rozhodování v klíčových momentech jedné z posledních opravdu velkých námořních bitev druhé světové války. Velmi čtivé i pro člověka, který se v reáliich nevyzná úplně dopodrobna. Trošku jiný náhled na téma, které je obvykle zpracovávání úplně jinak...
Škoda chudšího obrazového doprovodu, uvítal bych více historických fotek.
Štítky knihy
druhá světová válka (1939–1945) válka v Tichomoří námořní bitvy válka s Japonskem
Autorovy knížky
2010 | Hřmící moře: Čtyři námořní velitelé a poslední velké námořní střetnutí během války v Tichomoří 1941-1945 |
Najväčšia a zároveň posledná veľká klasická námorná bitka v dejinách, bitka v zálive Leyte z konca októbra 1944, je v tejto knihe oceňovaného amerického novinára Evana Thomasa podaná predovšetkým z pohľadu štyroch námorných veliteľov, ktorí sa jej zúčastnili. Dvoch japonských - admirálov Kuritu (veliteľa tzv. Stredného zväzu) a Ugakiho (veliteľa 1. divízie bitevných lodí, vrátane obrovských superbitevníkov Jamato a Musaši), a dvoch amerických - admirála "Býka" Halseya (veliteľa 3. flotily) a fregatného kapitána Evansa (kapitána torpédoborca Johnston a pôvodom čerokejského indiána).
Autor pri svojom rozprávaní, ktoré začína pekne zoširoka od začiatku vojny a končí až na jej horkom konci, spolieha a vychádza predovšetkým z osobných spomienok, denníkov a osobných rozhovorov s ešte žijúcimi protagonistami tejto epickej námornej bitky. Dodáva jej to zvlášť sugestívny ráz a čitateľ tak neraz doslova cíti všetko to napätie, únavu, prekvapenie, šok, chaos, výbuchy hnevu či tvrdošijnú snahu o sebaobetovanie.
Bitka v zálive Leyte je dnes už takmer zabudnutá. Nielen v Európe, kde sme mali dosť vlastných gigantických bitiek a celé pacifické bojisko bolo pre nás len vedľajšie, či príliš vzdialené, ale dokonca aj v Amerike, kde sa pri spomínaní na 2. svetovú vojnu skloňuje najviac Deň D a oslobodenie Európy a keď sa povie tichomorské bojisko, väčšina Američanov si spomenie možno tak na kľúčovú bitku pri Midway a ikonickú fotografiu vztyčovania vlajky na Iwodžime.
Napriek tomu si bitka v zálive Leyte zaslúži pozornosť. Jej priebeh je totiž dodnes predmetom veľkých a vášnivých debát a nekončiacich analýz medzi odborníkmi i vzdelanými laikmi. Spôsob, akým o nej rozpráva Evan Thomas, však môže zaujať aj menej znalého, ale dostatočne zvedavého čitateľa. Je totiž predovšetkým hlboko ľudský a o to je jeho podanie silnejšie. Najatraktívnejší z celej knihy je, samozrejme, opis samotnej bitky, ktorá prebiehala v niekoľkých hlavných fázach na obrovských priestoroch v okolí Filipín (preto sa niekedy volá aj Druhá bitka vo Filipínskom mori, prvá sa odohrala ešte v júni toho istého roku). Autor však vďaka osobnému prístupu veľmi dobre pracuje aj s psychologickými aspektami bitky i celej vojny a podchytáva kultúrne stereotypy, ktoré výrazne ovplyvňovali dianie na oboch stranách.
Isté mínus knihy je naozaj chudobnejší a nie príliš kvalitný obrazový materiál, dokonca aj s výraznými chybami (fotografia na str. 176 uvádza Halseya a Mitschera, hoci sa na nej nachádza iba druhý menovaný). Takisto nemožno brať knihu napriek šírke záberu ako komplexnú históriu bitky v zálive Leyte. Vo svojom sústredení na vybrané aspekty, udalosti a osobnosti je však brilantná.