Hviezda

Jevgenij Abramovič Baratynskij je u nás takmer neznámy, no v ruskej literatúre minulého storočia zaujíma čestné miesto. Toto miesto mu určil kritik Belinský, keď krátko po básnikovej smrti roku 1844 napísal "Elegický tón jeho poézie pochádza z myšlienok, zo svetonázoru, a tým sa líši od mnohých básnikov, ktorí prišli na literárnu arénu spolu s Puškinom. Zo všetkých básnikov, čo sa zjavili spolu s Puškinom, prvé miesto patrí jednoznačne Baratynskému." Podobne sa za jeho života vyjadroval sám Puškin, keď roku 1826 napísal: "Je originálny lebo myslí... myslí svojsky, správne a nezávisle, pričom silne a hlboko cíti." Baratynskij je skutočne básnikom myšlienok, hlbokej ľudskej meditácie, zvestovateľom nových čias. Jeho neveľké dielo žiari ako ďaleká hviezda, očarúva osobitným leskom a nevšednou intenzitou. V jej svetle plným dychom žije ruská príroda, jej polia, lúky, záhrady a háje, potoky i rieky a do ich rámca básnik vmaľuva svoje reflexie, svoje hľboko ľudské myšlienky. Túto knihu veršov Puškinovho súčasníka náš čitateľ iste privíta.... celý text