Hviezdna brána

23.12.2023

Tommy, jedna z postáv knihy, "vravel, že moderný človek už nenakupuje vianočné darčeky, ale kupuje kozy v Afrike. Vravel, že Afrika je už teraz celá prepchatá kozami a že pred potravinovými bankami stojí celý december rad ľudí, no nie sú to chudobní, sú to bohatí ľudia, zúfalo sa snažia nájsť niekoho, komu by mohli pomôcť. (...) Nikto už nechce sláviť sviatky so svojou rodinou, všetci ich chcú sláviť s chudákmi a feťákmi."

Či už daný postreh vo vašej bubline platí alebo nie, faktom je, že počas Vianoc sa mnohí snažia utlmiť Scroogeho v sebe a všimnúť si aj iných okolo seba, nuž a na to môže byť fajn nástrojom aj táto kniha. Nie všetci totiž majú šťastné a veselé, čo je fajn si pripomenúť, a to nie pre dobrý pocit, že my máme, ale aby sme si možno všimli, či aj v našom okolí nie je nejaká takáto Ronja...

Trochu som sa bála, že autorka bude citovo vydierať a že príbeh vznikol vlastne len preto, aby z nás čitateľov vyžmýkal čo najviac emócií, po dočítaní si však myslím, že Rishøi zvládla podať ťažké témy (alkoholizmus, zanedbávanie, detský pohľad na to) bez klišé a pátosu. Takmer akoby to sama prežila.

Oceňujem aj minimum slov a strán (nielen preto, že v predvianočnom čase máme asi všetci akosi menej času), prelínanie realistického a takmer až snového, vierohodné vykreslenie postáv. Dosť ma však rozladil záver. Možno mal byť alúziou na Dievčatko so zápalkami, ktovie, osobne mám však radšej, keď sú veci dopovedané explicitne. A myslím, že už len z úcty k deťom, ktoré zažívajú podobné veci/sviatky ako Ronja, by sa tá explicitnosť hodila. Aj keby nás mala zabolieť ako facka.

Smutno pravdivý príbeh, v ktorom koniec a jeho ponímanie môže byť len na vás...

27.03.2023

Prečítala som to na jeden dych. Bolo to také smutné.. a zároveň "veci sú také, aké sú" z rôznych uhlov pohľadu. V tom detskom je samozrejme najviac láskavosti, úprimnosti a nádeje. Naozaj veľmi obdivujem a oceňujem štýl písania, resp. že nebolo potreba veľa slov a drámy, aby bolo hádam každému jasné, aká zmes protichodných emócií a ťažkých situácií vzniká pri zmienenom spôsobe života, predovšetkým koľko strachu, neistoty a bez/nádeje.. Vtedy je najlepšie mať svoj vnútorný svet, ktorého sa človek môže chytiť v najťažších momentoch, a niekoho, s kým má aspoň aký/taký pocit normálnosti, pričom pri spätnom pohľade zisťuje aký ten bežný stereotypný život, veľký dar, a túži po ňom. Vidíte úprimnú lásku na oboch stranách, no niekedy to potrebuje viac odhodlania ako chcieť veci napraviť. Je to práve tá podstata "o slovách a činoch".

20.01.2023

Predvianočná, ale veľmi smutná. O rodine, kde sa otec nedokáže postarať o vlastné deti. Kde sa musia ony samé postarať o seba navzájom. Predaj vianočných stromčekov by mala byť jeho práca, ale nedokázal si ju udržať. A tak sa jej ujme staršia dcéram pred školou a po škole. Mladšia tiež vypomáha, kým môže. Mi to trhalo srdce...
P.S. Hviezdna brána nie je odkaz na rovnomenný seriál. Je to názov baru, kam oco chodí chlastať. Jj, nadnesený a poetický názov prízemného,ulepeného brlohu, krčmy, kde prepíja svoj biedny plat, (ak vôbec má plácu za prácu, lebo si ju nikdy nadlho nedokáže udržať) zatiaľ čo jeho dcéry hladujú a mrznú...
P.P.S. Ale je tu odkaz na Andersenove Dievčatko so zápalkami, čo je asi najsmutnejšií vianočný príbeh vôbec...
P.P.P.S. Kreslila ilustráciu z obálky umelá inteligencia? Pôsobí tak na mňa...

03.01.2023

Smutno krásny príbeh, po ktorom stratíte reč.

Sama neviem ako k niečomu takému napísať svoje dojmy.
Buď by som sa nezastavila v myšlienkových pochodoch a úvahách alebo by som to zakončila len slovami - Prečítajte si túto knihu.

Je však možné, že jej čítanie vás bude bolieť. Mňa bolelo, ale moja zvedavosť chcela poznať príbeh do konca.

Koniec.
Koniec tohto príbehu je však vecou uhla pohľadu.

Duša, ktorá verí v šťastné konce ho tu uvidí, aj keď ju to po prijatí reality zabolí, vie, že sa dostavilo do určitej miery šťastie a vyslobodenie a sestry idú ďalej…
Duša, ktorá vidí veci aké sú a neočakáva zmeny a nemá v sebe nádej, že by tento príbeh vedel mať aj iný koniec, uvidí realitu, z ktorej mrazí a zostane vám smutno a nielen to…lenže viete, že tieto konce nie sú výmysel a nie sú ani unikát tohto či iných príbehov.

Sama stále neviem, ktorý koniec si vybrať, aj keď to vlastne viem, no stále si hovorím, čo ak. Neverím však v koniec ako taký, ale to by sa vysvetlovalo teraz ťažko.

Kniha, ktorá je počtom stránok možno úplne prehliadnuteľná, ale jej príbeh aj spôsob, akým je písaná sa vám usadí pod kožou.

Donúti vás premýšľať, cítiť a možno spomínať, koľko takých príbehov sa niekde odohráva a my to ani len netušíme.

Mala som rada Ronju aj Melissu. Ronja bola rojko, ktorý sníva, ale zároveň bez toho by to nebola ona. Melissa už bola staršia a vnímala všetko toto okolo nich už inak, preberala zodpovednosť za otca a aj keď bola ešte dieťa, musela riešiť jeho problémy, ktoré mali dopad aj na ne.

Je to príbeh, ktorý s vami zostane aj po dočítaní.


“Ibaže ja nedokážem nedúfať. Mám to tak nastavené v mozgu.
Preto som si priala, aby celú Hviezdnu bránu niekto zničil a zavrel všetky pivné kohútiky na svete, ale to sa nikdy nestane, vždy niekde potečie pivo, a vtom sa mi v hlave celkom zotmelo.”

“Melissa vraví, že priveľa fantazírujem, ale keď sa niečo naozaj stalo, keď to existuje, to predsa nie je fantázia…”

“Takto to skončilo.
Začalo to, potom to pokračovalo a nakoniec to skončilo. Veru tak.”

30.12.2022

Kniha o dvoch silných sestrách, ktoré žijú s otcom v chudobnej štvrti Osla, v Tøyene. Otec má svetlé, ale aj temné stránky. Napriek tomu, že miluje obe svoje dcéry, nepomôže mu ani krátka abstinenčná pauza a opäť ho dobiehajú alkoholickí démoni. Obe sestry si tak okúsia život samostatnosti a musia pracovať, aby dokázali zabezpečiť rodinu, kým otec vysedáva v miestnej krčme, v Hviezdnej bráne.

Popisok na obale knihy môže byť trochu zavádzajúci. Nie je to typický vianočných príbeh o Vianociach, hoci sa odohráva vo vianočnom období. Vianočná atmosféra síce z knihy vyžarovala, ale aj tak pointa knihy je niekde inde. Kniha je predovšetkým o smútku v rodine, ktorú ničí alkoholizmus a je to celé veľmi bolestivé.
Pri čítaní si má čitateľ uvedomiť, že veci, ktoré považuje za samozrejmosť, nie sú v skutočnosti až také obyčajné a že nič nie je samozrejmosťou...

Hviezdna brána je príbeh hlavne o dvoch dospievajúcich maloletých dievčatách. Mladšie z nich rozpráva príbeh, ako sa musia o seba postarať a dospieť skôr, než by mali. Je to ale aj príbeh o láske, o Vianociach a ich čare, ale predovšetkým o dospelých, ktorí nezvládajú úlohu rodiča.

Musím povedať, že by som tejto útlej knihe pridala zopár strán naviac. Dosť veľa veci tu nebolo spomenutých ako napr. prečo otec začal piť, čo sa stalo s mamou a pod. a mne to v príbehu vyslovene chýbalo. Aj koniec bol taký meh…

Ak vám neprekážajú takéto príbehy počas sviatkov, tak vám ju vrelo odporúčam. Vo mne vyvolala neskutočne emócie a niekoľkokrát som mala aj slzy v očiach.

25.12.2022

Veľmi pútavý príbeh, ktorý sa dá prečítať na jeden dych. Nejde tu o vianočnú romantiku, ide o vianočný príbeh, v ktorom nie je všetko ružové, v ktorom sa riešia problémy a kde si človek musí uvedomiť to, že nič v živote nie je samozrejmosťou.
A musím povedať, že som naozaj obdivovala silu dvoch dievčat, ktoré dospeli skôr ako bolo treba.
Ešteže mali vo svojom okolí dosť takých ľudí, ktorí im pomohli, keď ich otec im veľkou oporou nebol.
Určite odporúčam prečítať, je to síce iný príbeh ako tie bežné vianočné romantické príbehy, ale je v ňom niečo viac, viac na zamyslenie...