Hydrocentrála
Marietta Sergejevna Šaginjan
V románe nadväzuje Marietta Šagiňanová na Leninovu myšlienku elektrifikácie krajiny. Hlavnou témou románu je sila príkladu popredných staviteľov socializmu v Arménsku a ich tvorivý vzťah k budovateľskej práci. Hydrocentrálu stavajú na rieke Mizinke v Arménsku. Na stavbu sa hlásia ľudia z rozličných vrstiev, nielen robotníci a roľníci, ale aj inteligenti, ktorí chcú pomôcť budovať mladú Arménsku socialistickú republiku a tým pozdvihnúť životnú úroveň Arménska, za cárskej vlády veľmi zaostalého. V románe poznávame pracovníkov starého razenia, ktorí stavbe nie sú na osoh a majú na svedomí pomalý a zlý postup prác. Celkom odlišní od týchto sú stavební robotníci, ktorí sem prišli pracovať z bližšieho a ďalekého okolia. Priebehom práce sa títo učia chápať pravý zmysel práce a tým aj nového života. Preto, keď príde k zrúteniu postaveného mosta, odhaľujú chyby svojich nadriadených a postavia ich pred zodpovednosť. Hydrocentrála je jasným dôkazom úsilia, ktoré vyvíjal Sovietsky zväz v mohutných plánoch svojich päťročníc, ktorých zásluhou sa stal sovietskou mocnosťou vo ssvetovom meradle, ako ho poznáme dnes.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
1983 | O dvou sestrách a pohádkové Zemi démantového třpytu |
1981 | Zapomenutá historie - Il divino Boemo |
1958 | Mess Mend aneb Američané v Petrohradě |
1952 | Hydrocentrála |
1972 | Dáma ze společnosti |
Podľa anotácie sa zdá, že sa jedná o budovateľskú agitku v najčistejšej forme. V skutočnosti je kniha skôr príbehom ľudí viac alebo menej spätých so stavbou elektrárne, resp. prípravných prác jej stavby. Stretávame najrôznejšie postavy a charaktery tak, ako sa vyskytujú na každej dedine či malomeste. Budovateľsko-agitačný podtón v knihe síce nechýba, no s výnimkou záveru ho nie je neúmerne veľa ani sa nevnucuje.
Knihe však chýba výraznejšie tempo deja a vyzdvihnutie niekoľko postáv, s ktorými by ste príbeh sledovali, fandili im, alebo nimi aspoň pohŕdali. 40%