Igric
Valentín Beniak
Veľkolepá básnická skladba Igric ponúkaná čitateľovi v tomto obnovenom vydaní obsahuje knihu Igric z roku 1944 a ďalšie tri igricovské cykly (Márnica, Popol a prach a Nový spev igrica) z rokov, keď Beniak nemohol publikovať. Prvý raz ako celok vyšla roku 1968 v hamadovskom vydaní. Teraz sú do vej prevzaté Šmatlákove úpravy z roku 2000 a je nanovo zredigovaná. Autor v týchto veršoch trvalej hodnoty aktualizuje vo svojej básnickej autoštylizácii dávnu igricovskú tradíciu. V časovo a tematicky nadväzujúcich štyroch cykloch hlboko osobne reflektuje ťaživú a znepokojivú spoločensko-historickú situáciu z obdobia prvej Slovenskej republiky i potom po vojne a nástupe komunistického režimu. Povolaný a vedomý si svojho povolania, veď bol "cechmajstrom igricov" na Slovensku, stavia sa pritom v mene Poézie na obranu básnickej tvorivosti, proti jej znehodnocovaniu oportunným, politicky motivovaným konaním.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
| 1942 |  Strážcovia a ochrankyne Slovenska |
| 1936 |  Poštový holub |
| 2013 | Igric |
| 1967 |  Žofia a Popolec |
| 1969 |  Plačúci amor |
Používateľ jupec, ktorý na DK pridal (zatiaľ) 1213 kníh, ohodnotil túto knihu na 20 %. Nechápem prečo, skutočne. Rým je príjemný, jazyk takisto. Možno sa mu nepozdávala obsahová náplň. V básni V revolúcii, ktorá bola napísaná na jeseň 1944, totiž Beniak bez škrupúľ približuje čitateľovi postať augustového puču:
Mračno múch a hromada
červov si ju chváli,
kôň sa bojí ovada,
búrka na chotári,
z krvi ľudskej pomáda,
jej sa všetko máli.
A pokračuje o pár strán ďalej:
Lieh a krv je nápoj náš,
stále v ťažkej žížni,
sto zárezov na rováš
vašej dedovizni,
príde chuť na samopaš,
lež potom nám vyhni!
A v básni Na rumoch (napísané v lete 1945) približuje nastupujúci ľudovú demokraciu:
Nezvú nás na koledu
do pivníc a sýpok,
na súdy nás povedú,
z výkvetu je výtok,
a keď zaprieš hovädu
chválu ženských lýtok...
Príjemné čítanie, miestami pre dnešok trošku tzv. politicky nekorektné. Vrelo odporúčam.