V tieni Notre-Dame

15.02.2020

K samotnej Izabele a môjmu vnímaniu historických vložiek som sa už vyjadrila pri prvom diele. Najlepšie zvládnutou postavou za obe časti je podľa mňa Bentrand Veraldi - pekne sú ukázané všetky stránky jeho povahy; aj keď je spútaný láskou k Izabele, vôbec to nie je len taký plochý čierno-biely charakter. Od konca pasáží s Izabelinou matkou Annou de Moselle som čakala, že autorka sa neoberie o príležitosť pozvrtnúť dej návratom krutého Huga de Seine-et-Marne, no keď k tomu konečne došlo...hmm, malo to väčší potenciál - autorka to tak rýchlo, krátko odbila. Časti s Bentrandom Veraldim boli nesmierne pútavé, no to najhlavnejšie - konečný prerod Izabeliných citov a vzájomné dojímavé opätovné stretnutie autorka vlastne úplne preskočila - ten záver prišiel vzhľadom k deju dosť nečakane - sľubne sa rozvijajúci príbeh a zrazu také náhle useknutie za účelom: O 12 rokov neskôr... - aj keď ten záver bol taký hektický a nejasný, viac miatol ako dával - žeby sa to chystala pôda pre ďalší diel (nezodpovedané otázky ohľadom Izabelinho a Andrého syna Raoula, Izabelinej dcéry Clémentine a jej osudu, a hlavne Izabelinej záhadnej starej matky, Francesky di Valleta, panej z Valle d' Aosta)?
Sľúbila som vyjadriť sa aj k značnej podobe deja s Krásnou Catherine od Juliette Benzoni - okrem obdobia i niektoré postavy viditeľne príliš podobné: Izabela de Vosges vs. Catherine Legoix; André de Vosges, pán de Carentan a de Carteret vs. gróf Arnaud de Montsalvy; René d'Anjou, vojvoda lotrinský vs. Filip III. Dobrý, vojvoda burgundský, ... až na to, že Arnaud bol oveľa sympatickejší než André, Filip Burgundský porovnateľne s Reném a Yolanda Aragonská, kráľovná štyroch kráľovstiev bola podľa mňa lepšie vykreslená v Krásnej Catherine.
Oceňujem francúzske výrazy a prehľad významných ľudí v závere; francúzske prostredie je uveriteľné; potešilo ma aj, že nie všetky mená sú poslovenčené... dúfam, že bude ďalší diel alebo aspoň nejaké pokračovanie :-)