Jabloň v zime

Jabloň v zime
https://www.databazeknih.cz/img/books/32_/323546/mid_jablon-v-zime-5qf-323546.jpg 3 4 4

Listy Deža Ursinyho Eve Rosenbaumovej Jabloň v zime prichádzajú zďaleka, a predsa zblízka. Zďaleka: od ich vzniku uplynulo štyridsaťpäť rokov, od Dežovej smrti dvadsať. A predsa zblízka: uzatvárajú, akoby račím chodom, vedno s listami Zdenke Krejčovej Moja milá pani (2007) a so vzájomnými listami so synom Jakubom Ahoj tato – milý Kubo (2015) akýsi voľný triptych, trojdielny obraz Dežovho života a doby, v ktorej sa odohrával. S trochou nadsádzky a ľahko parafrázujúc možno hovoriť aj o Dežovej ceste pedagógiou, praktickou životnou skúsenosťou od prvej do poslednej lásky. V Jabloni v zime sa prelínajú a zmiešavajú tri prúdy. Jeden tvorí čas Dežovej lásky k Eve, v ktorom sa rozhoduje o jej trvaní, bytí a nebytí, druhý hraničný, liminálny čas ritualizovaného prechodu medzi svetom slobody a neslobody, tretí čas obnovenia poriadku a vzniku toho, čo sa nazývalo dobovo príznačným pojmom reálny socializmus, ktorý mal v každodennej podobe biedermeierovskú tvár, ale v spoločenskej oblasti znamenal revíziu starých a potvrdenie inovovaných foriem totalitného režimu. Tieto tri prúdy sa v listoch navzájom prepájajú a vytvárajú v momentkách spoločného toku punktuálnu Dežovu správu Eve o stave seba a sveta. Je to správa o intímnom milostnom vzťahu, plnom vnútornej neistoty, ktorá je zároveň svedectvom osobného tápania a dokumentom dobovej perverzie.... celý text

Přidat komentář

Gracian1964
12.05.2019 4 z 5

Konečne to mám za sebou. Bolo to pomerne dlhé a únavné čítanie. Chápal som ho, ale podľa mňa to preháňal, myslím kvantitatívne. I keď možno musel toľko písať. Niekedy je však menej viac. Možno by to v Eve vyvolalo väčšiu aktivitu. Nie som však povolaný súdiť, tak nebudem. Ako píše komentátorka podo mnou, dozvedel som sa aj niečo nové. A zistil, že aj Wikipédia sa môže mýliť. Písali v nej, že Ursiny sa v roku 1972 oženil s Kateřinou, výtvarníčkou. Listy sa končili deviateho apríla 1973 a Ursiny ešte ženatý nebol a stále býval u rodičov. Takže tak.... alebo aj úplne naopak.

wiix
13.02.2019 4 z 5

Čítať a cítiť to zúfalstvo, tú žiadostivosť a lásku v jeho listoch mi prinášalo psychickú bolesť. Zároveň som sa dozvedela nové fakty o nedávnej histórii hudby Slovenska. Takže až také zbytočné čítanie to nebolo. Ale že by ma to bavilo čítať a oddýchla som si pri tom...to asi nie.


Lessana
03.11.2018 2 z 5

No... čo na to povedať, napísať? Ursiny písal listy zaujímavo, pútavo, občas vtipne, popisujúc dni, týždne, mesiace čakania na svoju Evu. Ide o subjektívny obraz doby a jej "dejateľov" (čo miestami zaváňalo až nekorektnosťou voči konkrétnym menovaným), ktorý sa čítal celkom dobre, hoci pôvodným adresátom bol ktosi úplne iný, pravda. Ale ten ťaživý pocit odlúčenia bol miestami až neznesiteľný, tak vyliezal z riadkov. Človek si mimovoľne pri čítaní až povzdychne od úľavy, že niečo také nemusí zažívať. No hoci táto kniha umožňuje nahliadnuť do najintímnejšieho intímna "hlavného hrdinu", nejako ma neoslovila ani jeho osoba či životná filozofia, ani jeho spôsob myslenia a života.

Autorovy další knížky

Dežo Ursiny
slovenská, 1947 - 1995
2015  94%Ahoj Tato - Milý Kubo
2007  80%Moja milá pani
2016  65%Jabloň v zime
2017  50%Zápisnik 1990-1992