Jabloňové lásky
Zuzana Široká
https://www.databazeknih.cz/img/books/32_/327140/bmid_jablonove-lasky-Qz4-327140.jpg
4
22
22
Šesť generácií žien, šesť historických období, šesť starých odrôd jabloní. Tridsiatnička Simona stratila všetko, čo bolo pre ňu dôležité: nečakane jej zomrela matka, vzápätí prišla o prácu a opustil ju dlhoročný milenec. Chtiac-nechtiac zbalila svoj mestský život do kufra a presťahovala sa na vidiek, do starého penziónu uprostred jabloňového sadu, v ktorom vyrastala ona, jej matka, stará mama a rad prababičiek. Denníky týchto žien, siahajúce viac než storočie dozadu, jej pomôžu pochopiť samu seba a objaviť svoje korene pevne vrastené do úrodnej pôdy. Podarí sa Simone vykročiť z tieňa svojej jablone? Nájde lásku, otca pre dieťa, čo sa už čoskoro vypýta na svet, a zmysluplnú prácu?... celý text
Přidat komentář
šesť generácií žien, šesť historických období, šesť starých odrôd jabloní
Týmto sa definuje knižka Jabloňové lásky a je to úplne presné zhrnutie v skratke toho, čo v knižke nájdete.
Zuzana široká napísala úžasný román. Síce sa začínal akoby som to povedala proste nezaujal ma od prvých riadkov. Kniha štartuje príbehom Simony v súčasnosti, má svoj život, partnera, prácu, no všetko sa jej razom vymyká spod kontroly, všetko sa jej rozpadá pred očami, celá ilúzia šťastia sa rozplynie a zostane je len holá a krutá pravda. Preto sa rozhodne utiecť k babke na dedinu. Stará mama vlastní penzión a Simona vhupne do diania bez akejkoľvek prípravy. A presne v tomto momente to začne byť zaujímavé.
Simona nájde v podkroví staré denníky a zápisky žien. Žien z jej rodiny. Simona tak spoznáva históriu svojho rodu a musím povedať, že pre mňa tieto historické zápisky a rozprávanie tých, už mŕtvych, žien bolo fascinujúce. Autorka perfektne opísala vtedajší život, s čím sa tí ľudia denne lopotili, aké to mali ženy(samozrejme aj muži) ťažké a aké (mizerné) postavenie mali v spoločnosti. Historické zápisky sa začínajú Terezou v roku 1872. Síce stále píšem, že ide o zápisky, ale príbeh sa odohráva z pohľadu danej postavy. Čiže Simona našla zápisník, ale skočíme si do minulosti, kde sa nám hlavné postavy predstavujú, rozprávajú nám o svojom živote a práve príbeh Terezy sa začína pôrodom jej dcéry Kláry, ktorú jej vezmú. Už len pritom, ako toto píšem, mám opäť zimomriavky, a to som knihu čítala takmer pred dvomi mesiacmi. Je to neuveriteľne silná knižka, celkom útla, na to, aké silné ženské hrdinky a ich osudy v sebe ukrýva.
Ak si poviete, aké náročné to mala Tereza, tak si počkajte na Klárin život. Ani jedna zo žien v Simoninej rodine to naozaj nemala ľahké.Marína, Angelika, ba ani Daniela
Veľmi chválim autorkin štýl a to, ako každej postave naložila na plecia bremeno, ktoré sa reálne mohlo stať nejednej žene v dobe, v ktorej sa príbeh odohrával. Aj keď sa mi Simonin príbeh zdal až rozprávkový, oproti jej ženským predkom, tiež sa potýkala s polenami, ktoré jej život hádzal pod nohy.
Celý tento nádherný príbeh statočných žien, je prevoňaný jabloňovým sadom a rôznymi odrodami jabĺk. Ako krásne a symbolicky ku každej postave(ktorú mala práve charakteristika jablone definovať),autorka priradila vhodne zvolenú jabloň, len nechápem prečo sa v závere rozhodli Eliške venovať jabloň iní ľudia. Keďže podľa tradície to malo byť inak.
Síce ide o knihu z roku 2017, čiže nepatrí medzi najaktuálnejšie novinky, rozhodne by som vám odporúčala poobzerať sa po nej.
veľmi krásna kniha.. bavilo ma všetkých 6 osudov.. a človek sa dozvie aj o pestovaní jabĺk všelijaké zaujímavosti... osud ťa proste dobehne, aj keď sa tomu brániš.. si tam, kde máš byť..
Velmi pekne a zaujimavo vystavany pribeh. Minulost a pritomnost sa striedali a nakoniec pekne popreplietali. Smutne, dojemne a prijemne citanie.
Oddychovka, taká "ženská" literatúra :) Niekedy si ju naordinujem keď sa mi nechce čítať niečo náročenejšie.
Veľmi ma bavila, prepojenie s minulosťou, popretkávaný dej šťastnými a nešťastnými osudmi. Dobre spracovaný kus historie generácii žien. Odporúčam.
Autorovy další knížky
| 2015 |  Život naruby |
| 2017 |  Jabloňové lásky |
| 2019 | Černicové dievčatá |
| 2014 |  Tiene bieleho orgovánu |
| 2015 | Polámané krídla |
Viacgeneračný román, kde sa prelínajú osudy šiestich žien jednej rodiny spojené cez jabloňový sad. V súčasnosti si hlavná hrdinka nahráva videodenník a toto bola asi jediná vec, ktorá mi úplne nesadla v najzraniteľnejšom období, kedy sa cíti opustene a ohovárajú ju kolegyne na wc, sa tam zdôveruje mobilu hneď ako vyjdú von? Asi mám trochu inú predstavu o súkromí a o veciach, keď nechcem, aby to niekto počul Viem, že to mal byť moderný spôsob, namiesto klasického písania, ale aj tak ma to prekvapilo. Zvyšok príbehu som si však neskutočne užila. Prepojené životy prapraprastarej mamy a jej dieťaťa a ďalších potomkov sa začína koncom 19. storočia. Simona sa to všetko postupne dozvedá zo zachovalých denníkov a zápiskov, či v prípade jej mamy len útržkov papiera s poéziou. Niektoré zápisky z minulosti boli mimoriadne bolestivé. Ani jedna zo žien to nemala ľahké, odlúčenie od bábätka, násilie, no osobne sa ma najviac dotkol osud dvojčiat. Ale boli aj milované. Každej žene je v sade venovaná jabloň, ktorej plody vyzdvihujú aj jej osobnosť a vlastnosti. Takže popri všetkom je to príjemné zoznámenie sa aj s prácou v sade. Celé to má tak trochu aj nádych hygge, keď sa opisuje chod penziónu, pečenie jablčníka a tak. Bonusom je skvelý recept, ktorý začína tým, že sa vám musí chcieť Idem pozrieť aj ďalšie autorkine knihy.